na dohviezdny večer
čas finišuje ako bežec v cieli
bez ovplyvnenia chodu časomiery,
do nekonečna hviezdy uleteli,
tajomne žiaria v lone čiernej diery,
obloha na zemi už ustlala si,
jedličky rozprestreli zlaté vlasy,
v ich trblietavých vetvách hniezda majú
postriebrení vtáci našej mladosti,
za preplnenými stolmi hojnosti
mocní sa drahým darom ukláňajú
. . . . .
plnia sa bruchá a žiadosti hladné,
avšak jasličky zostávajú prázdne,
studený pot je sťa žeravá rosa,
nesmelé svetlo v srdci zažalo sa,
v plameňoch sviečok rozpúšťa sa telo,
hmota je len energia v pohybe,
šumivým prúdom kapra zapíjame,
hasíme svoj sen o bielej veľrybe
. . . . .
prskavky zvedavých detských očí už preskakujú v šere,
dúhový monoskop bliká v jagavej guli na haluzi,
dreveným koňom digitálny tátoš dobehnúť sa nedá,
myšlienky nových túžob letia do súhvezdia Andromeda,
laser šťastia rozbíja v nežných očiach ukrývané slzy
. . . . .
lúče spomienok zlatistým leskom žiaria
ako kúdeľ materinho kolovratu,
v zovretej hrudi nástojčivo narastá
ohnivý kotúč nového slnovratu
. . . . .
Poznámka:
Dohviezdnym večerom nazývajú starí ľudia v Malohonte Štedrý večer.
Takým vždy bol tento „Boží večer“ počas môjho detstva u starých rodičov.
