dnes tak ako inokedy
sedíme oproti sebe
v rohu odľahlej čajovne
na našom obvyklom mieste
známa romantická hudba
ponúka obraz stretnutia
ktoré náhle zinscenoval
prudký novembrový lejak
vtedy sme obaja mali
pohľady iba pre seba
až sa v spoločnom zovretí
ocitli aj naše dlane
v dnešný májový podvečer
rád spoznám Tvoju predstavu
o budúcnosti nášho vzťahu
aj keď zatiaľ nespoznávam
Tvoje neprítomné oči
blúdiace kdesi ďaleko
možno aprílový lejak
na druhom okraji mesta
vložil Tvoje krehké ruky
do iných prítomných dlaní
ktoré sú ako tie moje
alebo celkom rozdielne
za oknom prestalo pršať
. . . . . .