vlasť nájdeš ak zistíš, že ju môžeš stratiť,
vlasť máš najmä vtedy, ak chceš niekam patriť,
lebo vlasť ... čo je vlasť ?
najskôr rodisko, prarodičovské hroby,
otcovo mlčanie, aj hlas našej mamy,
vlasť sa najskôr zrodí keď sme celkom sami
a nie keď sa niekto na jej úkor zdobí...
vlasť nie je prezident, parlament a vláda,
často je vlasť bremeno, ktoré povznáša,
no niekedy sláva, ktorá prudko padá ...
nuž hľa, rodná zem s kvapkami rannej rosy,
roľa skalnatá čo hladí ak sme bosí,
vlasť sú takmer prvé vyrieknuté slová
a naša najkrajšia onomatopoja ...
vlasť je nič, a všetko, teplo, a či zima,
aj dlhé mlčanie, no aj výkrik míma,
vlasť nebýva cudzia, vlasť je blízka bytosť,
tu úspech, tam premrhaná príležitosť...
vlasť je úsvit, materiál na kolísku,
ale aj súmrak, polená na ohnisku,
nebo nad nami, vločky snehu na štici,
rozkotúľané detské slzy na líci,
naša mladosť a prvá cesta do školy,
keď srdce jasá, ale aj keď zabolí,
keď nemáš nič, alebo v duši iba plač,
rovnako aj keď všetkého máš nadostač ...
vlasť máš aj vtedy ak si roky za morom,
s Tebou si pripije, hoc ležíš pod stolom,
vlasť môže byť Tvoj ukazovák na spúšti,
aj prameň, keď si štyridsať dní na púšti,
vlasť nie je iba viera, no aj rúhanie,
ona zašepká : áno, Ty zakričíš : nie !
ona je vždy, nech sa stane, čo sa stane,
nemať vlasť, to predsa nedopustíš, Pane !
vlasť sa nikdy nedá odňať,
ona neodíde, ani nepríde k nám,
vždy ju môžeš všetku vychutnávať do dna,
lebo vlasť iba si Ty sám
. . . . .
