potôčik ligotavý kľukatý
v koryte trblietavého lesa
kde-tu pod ľadom tečie zakliaty
buble si rytmom chladným perlivým
do cencúľov skladbu komponuje
pokúša sa o rozjarený rým
no ja som stále uprostred leta
to k Tebe moje spomienky blúdia
keď len vodnou penou si odetá
potok však dudre, beťár akýsi
a ja v predstavách obraz si skladám
voda zabúda Tvoje obrysy
. . . . . .