Písmo:
A-
|
A+
ako obilné klasy vo vetre
vlnia sa Tvoje nádherné krivky
a ja túžim byť zá)letným vánkom
kmitočtami mihotavej vážky
nad pokojnou hladinou jazera
bije moje srdce láskou k Tebe
kým motýľ z kvetu na kvet prelieta
placho dotýka sa nežnej krásy
chcem bozkami obsýpať Ťa celú
keď sa za obzor slnko ponorí
súmrak rozprestrie sa ako hodváb
s vlahou rosou padáme do trávy
obloha žiari až kým dohorí
. . . . . .
