putuje unavený pútnik: odkiaľ - kam (?)
zdoláva najvyšší pól, bez nosiča, sám
obchádza balvany, zlovestné pereje
blúdiac len bez mapy a bez azimutu
uprostred kameňov, krížov a bodľačia
po prtiach schodených od divokej zvere
môže sa zastaviť, oddýchnuť minútu (?)
hmla je jeho sestra a súmrak verný brat
cesta dlhá pustá do tmy zahalená
zradné temné zátoky na rieke času
útesy hrozivé ako tajomný hrad
niet tichého miesta kľaknúť na kolená (?)
rituál modlitieb vyblednutých farieb
pravda po kúsočkoch v jamách roztrúsená
pozdĺž mantinelov diváci bez tvárí
postavy z popola vyhasnutých pahrieb
hmotná túžba tela, ktorá ducha kvári (?)
úbočia v roklinách tam na konci sveta
za horizontom roztrhnuté nebesá
v tme priepastí oceána bezodného
prepadá do hlbín aj posledná veta
v nekonečno vesmíru už pútnik klesá
univerzum prijme syna nehodného (?)
