Písmo:
A-
|
A+
náhlivý večerný vietor
v korunách stromov zanôti
na rozčerenej hladine
pláva môj opustený čln
keď volavka sťahovavá
je prichystaná odletieť
plachá plazivá staroba
si sedlá môjho tátoša
. . . . . .
bujarým cvalom sa rútim
jasom zarosených polí
po časticiach vyžarujem
do hĺbok tajomných hmlovín
s bolesťou navždy zmierený
ničotu drobím na zrnká
kúsočky duše pozliepam
tak pripravený som Tvojím
. . . . . .
