z detstva pamätám
mnoho studničiek
v rodnom chotári
na lúkach, pastvách
v temných húštinách
čistil ich neraz
môj starý otec
viac bolo takých
vodu pil každý
kde sú pramene
ktoré zrkadlia
jasnú oblohu ?
mnohé zarástli
zem zasypala
stáda zmiesili
niet kde pokľaknúť
zo studničky piť
a smäd uhasiť
( nebudem čakať
prehĺbim žriedla
na to nemusím
starým otcom byť
. . . . . .
Anno 1993
(pozn.: takto som skúšal voľný verš)