vnárame sa do sveta sonáty
tajomnou ríšou pláva naša loď
ktorou sme unášaní na vlnách
vždy keď nežne berieš do rúk nástroj
vtedy dotykom blúdiš po strunách
vysoké C ladíš v jemnom tóne
lono Tvojej lutny plné vášne
všetkými akordmi rozoznelo
tak ako capriccio mnohotónne
odteraz naša navždy a znova
óda na radosť je osudová
. . . . . .