Písmo:
A-
|
A+
Aké úžasné šťastie každej rodiny
kde matka je korunou a otec kmeňom,
koruna bez kmeňa sú iba kroviny,
nech zatne do stromu ten kto je bez viny
alebo nech prvý hodí doň kameňom.
Ak košatý je rodinný strom,
každý má radosť prebývať v ňom,
koruna poddáva sa vánku,
vo víchri kvíli, no kmeň mlčí,
otec ľúbi, mnohí to vedia,
jeho ústa sa však nepohnú,
o citoch nám nič nepovedia,
jeho srdce sa láskou mučí.
Ale kmeň sa rozhodne ozve,
ak votrelec do neho búši,
vtedy silno drží korunu,
ešte viac sa zakotví v zemi,
ďalej pevne a ticho stojí
v nepohode, v búrke, aj v súši,
keď v korune tvorstvo zaplače,
ku koreňom nechá tiecť slzy
ako kvapky jarného dažďa,
mlčky dáva odkazy nemé,
inak nevie, hoc ho to mrzí.
Bože, ochraňuj všetky kmene !
