reklama

Permonícka odysea ( 6 )

Milí mladí priatelia, rodičia, vitajte opäť v tajomnom podzemí slovenských pohorí a rudohorí, permonícka odysea pokračuje ďalším príbehom. Dúfajme, že dlhú zimu prežili permoníci v dobrom zdraví a kondícii. Pozrime sa, ako sa im darí v opálových baniach. Záujemcovia o krátku prózu pre deti môžu sledovať aj rubriky: Kuklapukla a Zverológia, básničky môžete nájsť v rubrikách Blogôňkovo a Jajka-nie.  Príjemnú zábavu !

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Návšteva kvitnúcich kameňov 

 Bol už začiatok marca, no snehu akoby neubúdalo. Ešte stále sa ho hodne nachádzalo aj okolo vchodu do bývalej opálovej bane. Možno aj preto ani záchranári neprichádzali. Zvedko bol čoraz väčšmi unudený, lebo okrem trénovania slalomu medzi podperami výstuže v štôlni si žiadnu inú zmysluplnú prácu nenašiel. Najviac ho zlostilo, že netopiere ešte stále pospávali. Tu i tam niektorý z nich spustil krídlo, zamával ním ako s vejárom, no potom ho znovu pritiahol k telu a spal ďalej. Nádej, že netopiere sa preberú zo spánku a začnú so Zvedkom súťažiť o titul šampióna v kľučkovaní medzi podperami, sa vzďaľovala. Vedko medzitým preskúmal celú štôlňu, navštívil jednotlivé odbočky a urobil jednoduché náčrty, ktoré hodlal zanechať svojim novým kamarátom: Gápľovi, Žentúrovi, Karátovi a Dubníkovi. Tí si krátili čas rôznymi hrami, najmä však podpichovali Zvedka otázkami o tom, čo urobí v prípade víťazstva nad netopierom. K tomu však už nedošlo. V jedno predpoludnie Zvedko práve dolaďoval kľučkovanie medzi podperami, keď v tom začul pri vstupe do bane známe zvuky motora. Pri vykuknutí z otvoru zbadal vozidlo banskej záchrannej služby. Posádka bola síce neznáma, ale Vedko rozhodol, že to treba využiť. Čo ak práve táto skupina záchranárov ich privedie ku Kornelovi.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Rozlúčka s permoníkmi z opálových baní bola krátka a neveselá, pozvanie na cestu však žiadny z nich neprijal. Jednak by im už bolo bez netopierov smutno, no najmä ešte stále dúfali, že na základe vývoja nových technológií sa vzácny opál začne znovu ťažiť. Potom by sa na Dubník s baníkmi vrátil nielen nový život, ale aj zábava.

 Záchranári najprv upevnili novú a pevnejšiu závoru na vrátach štôlne a potom hneď vyrazili na cestu. To však netušili, že vo vozidle majú aj dvoch malých cestovateľov. Kým Vedko už tradične mapoval cestu, Zvedko zvedavo načúval o čom medzi sebou rozprávajú členovia posádky. Bolo zrejmé, že cestujú západným smerom do centra slávnej baníckej tradície - Slovenského Rudohoria. Potvrdil to aj rozhovor záchranárov, lebo krátko potom ako auto nechalo za sebou rozľahlé Košice, prišiel sa Zvedko opýtať čo je to „ementál“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-„Odkiaľ si ten výraz zobral ?“ – opýtal sa Vedko.

-„Ten starší záchranár tomu najmladšiemu vysvetľoval, že Slovenské Rudohorie je prevŕtané ako ementál“.

-„To mi potvrdzuje, že si dobre pamätám. Mal by to byť tvrdý syr, ktorý má v sebe množstvo dier. Zrejme je toto pohorie banskými dielami prevŕtané skrz na skrz ako už spomínaný syr. Veď sa tu v minulosti ťažili takmer všetky rudné suroviny, zlato, striebro, navyše aj magnezit a mastenec. Ale teraz už radšej choď znovu počúvať posádku, aby sme neprišli o nejakú dôležitú informáciu!“ – rozhodol Vedko. Potom vo svojom náčrte predĺžil čiaru znázorňujúcu cestu od Košíc západným smerom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Čoskoro auto prefrčalo pod malebným hradom Krásna Hôrka a priblížilo sa k slávnemu baníckemu mestu Rožňava. Ani tam sa však nezastavilo a stúpajúc do hôr rýchlo napredovalo v ceste. Už sa zdalo, že záchranári sa chcú ešte v ten deň dostať domov, vzápätí však odbočili na bočnú cestu. V lese už bolo značné prítmie, ale keď auto zastalo pred zaujímavou stavbou kruhového pôdorysu, Vedko si ešte stihol všimnúť nápis s názvom nejakej jaskyne. Po skúsenostiach s nedobrovoľným pobytom v opálovej bani najprv permoníci nehodlali z auta vystúpiť. Keď však počuli rozhodnutie záchranárov, že tam prenocujú, pobrali sa aj Vedko so Zvedkom do útrob jaskyne. A veru dobre urobili. Kým záchranári niečo kontrolovali vo vstupnej štôlni, viditeľne vyhĺbenej banským spôsobom, permoníci si v nemom úžase prezreli nevšednú krásu podzemia. Na stenách jaskyne sa trblietali rôzne chumáče, hviezdice a kytice pestrých farieb. Keď si tieto „kvetinové“ záhony lepšie pozreli, zistili, že sú z kameňa. Presnejšie z rôznych kryštálov a tyčiniek nejakej horniny viacerých odtieňov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- „To sú zrejme kryštály aragonitu“ – vyhlásil Vedko. „Súdim tak podľa názvu jaskyne. Iste ide o jedinečnú lokalitu. Aragonit sotva môže vykryštalizovať do takýchto krásnych tvarov kdekoľvek. Bude to asi súvisieť s geologickou skladbou podložia“.

- „Čo ty všetko neovládaš ?“- poznamenal Zvedko. „Mali by sme si nejaký kamenný kvietok vziať na pamiatku keď je to naozaj také unikátne !“

- „Neopováž sa ! Čo by potom z tej krásy zostalo, keby si každý návštevník čo len maličký kúsok odlomil“ – rozčúlil sa Vedko.

- „Veru máš aj teraz pravdu. To som nedomyslel. Keby si každý z prírodných krás vzal niečo len tak pre seba, čoskoro by ďalším nič nezostalo. A ako by k tomu prišli najmä deti. Chceli by si pozrieť krásnu aragonitovú výzdobu a našli by iba holé kamenné steny. No keď som už tu, aspoň sa tou krásou dostatočne pokochám !“ 

 Nuž sa naši permoníci nadchýnali rozkvitnutými kameňmi, nachádzali nové a zaujímavé tvary a farby, až kým sa jaskyniari a záchranári nepobrali preč. Ešte že si to stihol Vedko včas všimnúť, inak by boli zostali uväznení v jaskyni. V prítmí predjarného podvečera však rýchlo prekĺzli vedľa záchranárov a učupili sa v zadnej časti auta. Na ich veľkú radosť záchranári šli spať do jaskyniarskej chaty, nuž si na noc urobili pohodlie. Po zaujímavom a namáhavom dni ich spánok rýchlo premohol, preto už čoskoro len tak odfukovali. Zvedko bol však zážitkami rozrušený natoľko, že sa mu snívalo o kvitnúcej kamennej výzdobe. A zrazu nedokázal odolať a jedného kamenného kvetu sa dotkol. Vtedy sa mu ruka premenila na kameň a jeho prsty boli ako tyčinky aragonitu. Celý spotený sa prebudil. Keď zistil, že to bol iba divoký sen, upokojil sa. Ešte zamľaskal na hlasno chrápajúceho Vedka a potom pokojne spal ďalej. Takže aj vy, deťúrence, rýchlo do postieľok ! Dobrú noc !

 

Jaroslav Liptay

Jaroslav Liptay

Bloger 
  • Počet článkov:  339
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nenarodil som sa, nedokázal som to. Porodila ma moja vlastná matka (iná toho nebola schopná...) Odvtedy si zvykám žiť ... (snáď sa mi to včas podarí...?!) Zoznam autorových rubrík:  Povietkovaniebá-snenieMyšlienkySpoločnosťBlogogáňBlogôňkovoKuklapuklaLesáreňPermoníkovoJajka-niePra-mienkyDeblogácieNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu