Slovom: šesťdesiat
Vrstovníkom
Roky sú verné, roky si na nás počkajú
vytrvalejšie ako trpezlivá Penelopa ...
Až kým nie sú ako ženy, ktoré nás opustili,
či ich je šesť, desať, alebo šesťdesiat.
Teraz práve ide o tých šesťdesiat ...
Veď celý život, čo život (?!), aj večnosť (!)
je iba (mnoho)násobkom šesťdesiatich ...
Šesťdesiat sekúnd minútu minútou spraví,
šesťdesiat minút za hodinu plynú správy ...
Hodina beží za hodinou, deň za dňom ...
Dni, roky, storočia mohutný strom tu rástol,
ešte aj dnes nás oslovuje statným pňom.
Čas mnohých stromov zostal stáť ... akoby ...
Ale čo náš čas (?!), čas Človeka,
bytosti uväznenej v cele dní a nocí ... Sme prikovaný k času, stále na úteku, sekundy, minúty, hodiny, dni, týždne,
z kroka na krok, z roka na rok ...
Postoj, čas, aspoň minútu ...
Minútu na jeden bozk s milovanou,
minútu občerstviť sa božskou mannou ...
Minútu po minúte dokážeme strácať,
za minútu sa zachrániť, ale aj vykrvácať.
Minútu môže trvať „nekonečná“ veta,
za minútu dopadneš z mrakodrapu sveta,
nejeden darebák za minútu dieťa splodí,
kým znalec iba začína vychutnávať plody ...
Už možno netrpezlivo hľadáš minúty,
ktoré odleteli ako prelietaví vtáci,
čo sa nikdy nevracajú späť.
Ach, ešte tak nájsť časovú schránku,
kde sa neminuté minúty odkladajú (!)
Vari sa také minúty vyhľadať dajú ?
Každá využitá minúta prežije svet !
Nuž a premrhaná ? Tej, veru, naveky niet !
A vari ešte treba ďalších viet ...?
Každý sám vystavuje svoj účet !
