Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
nepamätám kedy sa to stalo
oddávna takto nemôžem už žiť
rozum zostal stáť na hrote ihly
ktorou si ma pripichávaš k sebe
srdce dlho prahne po slobode
po novom tele duša chce túžiť
odteraz v Tebe mŕtvym nechcem byť
sám sebou budem aspoň rokov pár
dňom a nocou blúdim pustatinou
hľadám čistý prameň živej vody
možno šiator kočovnej šamanky
ktorá namieša zázračný nektár
zas cítim vôňu toho nápoja
čo vrhá ma do stavu nirvány
počujem tóny anjelskej hudby
ticho doznievajúcej v diaľave
iba ten hlas mi nie je neznámy
vtom Tvoje prísne oči sa mihli
srdce zastalo na hrote ihly
. . . . . .
