t(jeseň

Písmo: A- | A+

 

 

jar, čo mi dodáva krídla

už hodne dávno odletela

leto, ktoré k nádychu volá

zagúľalo sa sťa jabĺčka

len čo úroda bola zrelá

 

jeseň, ty deva roztopašná

všetky tvoje farby vidieť chcem

šedá hmla čo dvíhaš zo zeme

tá ledva stráňami sa plazí

slnko už nemá síl v krátky deň

 

v podvečernom šere dážď klope

a v lístí severák sa motá  

na lúkach kývajú sa kvety

aby nám zostali v spomienkach

do polí vkráda sa clivota

. . . . . .