Písmo:
A-
|
A+
jar, čo mi dodáva krídla
už hodne dávno odletela
leto, ktoré k nádychu volá
zagúľalo sa sťa jabĺčka
len čo úroda bola zrelá
jeseň, ty deva roztopašná
všetky tvoje farby vidieť chcem
šedá hmla čo dvíhaš zo zeme
tá ledva stráňami sa plazí
slnko už nemá síl v krátky deň
v podvečernom šere dážď klope
a v lístí severák sa motá
na lúkach kývajú sa kvety
aby nám zostali v spomienkach
do polí vkráda sa clivota
. . . . . .
