v podhorí nevyčíňa veterná smršť
lesy sčervenali plodmi jarabín
horce vystavujú modré kalíšky
v salóne najnovších farieb jesene
predlžujú sa tiene strmých štítov
kým v údolí kratší je slnečný svit
hladiny plies prebleskujú z hustých hmiel
tu a tam končiar do mrakov sa halí
každý nový obraz vyžaduje stáť
ten nevšedný pôvab vyráža mi dych
k útesom kľakám ako pri oltári
mlčky v bázni hľadím na ich majestát
. . . . . .