vytrvalo chodí za človekom
niekedy pred ním, ale zväčša s ním
prečo od nej nikdy nemám pokoj
veď o inej láske už dávno sním
sny sú sny, ja doteraz ešte bdiem
ona je tu znovu, skuhrá, žobre
kto to má počúvať? do frasa, mlč!
len chvíľku, fňuká..., tak teda dobre...
podám jej prst, ona schmatne ruku
vkĺzne dnu a po dome sa motá
vždy mi celá zalezie pod kožu
verná ako pes, moja samota