neskoro večer mi znovu voláš
vraj Ti zbytočne píšem tie básne
keď aj tak nehodláš opätovať
moju stále vyznávanú lásku
áno, to poznám, veď už dávno viem
že nie som tým vysnívaným princom
na ktorého dlhú dobu čakáš
zavretá vo svojom vzdušnom zámku
no nedala si mi inú možnosť
ako v náhodných snoch Ťa vídavať
v básňach spaľovať milostné túžby
v šteklivých veršoch sa Ti oddávať
tak režíruješ moju úlohu
. . . . . .