nové víno, mladý vinič
vynič hriešne túžby, starec
už na zrelosť nadišiel čas
do mladého vína hľadí
hladí prsníky naliate
mokom zo sladkého hrozna
hrozná túžba starnúceho
muža po nevinnej réve
reve sťa deva v rozkoši
až do dna vypije čašu
času ale nazvyš nemá
dozrieť to búrlivé víno
Evino rúcho dopadá
na črep rozbitého džbánu
. . . . .
pery vyschnuté od smädu
z medu sladký mok ho suší
no sladké ovocie nežne
nežné dotyky jej plodov
už z tohtoročnej úrody
urodí pre ústa smädné
nová bohyňa (vz)letná
let nádherne k nebu stúpa
v nehynúci sen večnosti
. . . . .
dnes stojí rokmi dozrelý
dozreli v tvrdom rozkroku
na sladký nektár priehľadný
dni, čo plným dúškom žije
a osud do dna dopije . . .