Pokus s pokusnými bielymi potkanmi premiér demonštroval priamo v parlamente. Odozva naznačila, že poslucháčom by viac svedčila zvieracia kazajka ako poslanecké obleky. Premiér sotva seba pokladá za bieleho potkana, no ak sú potkanmi všetci politici (ktorí sa, podľa neho, nadmieru premnožili), potom ON, logicky, nie je politikom. Ak však ním nie je, čo teda robí vo vysokej politickej funkcii?!
Táto schizofrénia však v Jeho strane zrejme nie je jediná. Smer sa totiž rozhodol kráčať ekologickou cestou a prichýlil pod svoje mohutné sokolie krídla krehučkú zelenú stranu. Čin hodný povšimnutia najmä z dôvodu, že Smer dlhodobo trvá na znížení Európskou komisiou stanoveného limitu úniku škodlivín do ovzdušia. Počínanie týchto „zelených“ je pozoruhodné, keďže podporujú program, ktorý ohrozuje plán znižovania emisií skleníkových plynov. Niečo podobné nedosiahli zelení ani v časoch kolaborácie „Lazarovej alternatívy“ s HZDS. Možno je to zárodok budúceho „Národného frontu“, lebo červené zajtrajšky dostávajú plné kontúry.
Nech som sa akokoľvek vyhýbal informáciám zo snemu štátostrany v Prešove, v správach sa občan dozvedel o „dostižénjach naródnovo chazjájstva pod rukovodíteľom tavárišča RF“. Lebo „čo terajšia opozícia nevykonala za osem rokov, to ONI zmákli za rok“. Zrejme to bude pravda, lebo to potvrdilo aj zahraničie prostredníctvom predstaviteľa sociálnej demokracie akým je samotný Jiří Paroubek. Zelenú na ďalšie zotrvanie v Prezidentskom paláci dostal aj kedysi červený Ivan Gašparovič. Premiér však nezabudol jedným dychom dodať, že iba ak sa bude správať tak ako doteraz. Zrejme pokračovať v smere Smeru. Ďalším svetlým zajtrajškom by podľa premiéra mohla byť vízia vlády zostavenej už iba dvomi stranami. S kým z vládnej trojky nepočíta, to zatiaľ neprezradil. Jeho rétorika, ktorá nezaostávala za prejavmi súdruhov na zjazdoch KSČ však prezradila, že najradšej by už budúcu vládu zostavoval len sám.
Najsmutnejším poznaním však je, že slovenský volič je dnes ideologicky ku komunizmu bližšie ako v rokoch 1945-48, kedy mala Demokratická strana dvojnásobne viac voličov ako KSS. Máme šťastie, že Európa je iná ako v tom čase. Že hranica únie nie je v Čiernom lese, ale vo Východných Karpatoch. A komunisti držia v rukách pravý finančný kapitál, nie Kapitál teoretika Karola Marxa. „Pažijóm, uvídim!“
