Napriek tomu, že minulá vláda pozostávala z väčšieho počtu strán ako súčasná, „ficova“ administratíva „spotrebuje“ viac štátnych tajomníkov. Navyše na ministerstvách nemajú byť funkčné tandemy, ale krížová kontrola. Kam to viedlo v predošlých rokoch máme ešte v živej pamäti. Minister kultúry I. Hudec nepustil štátnu tajomníčku O. Šalagovú ani k slovu, tak ju neskôr koalícia radšej vystriedala. Št. tajomník (už nebohý) F. Tóth na ministerstve školstva sedel radšej v pléne, aby na tlačovke verejne kritizoval svojho ministra. Známe sú nefunkčné dvojice aj z iných ministerstiev. Bez ohľadu na takéto nezhody však treba povedať, že funkcia štátneho tajomníka je (takpovediac) „slepým črevom“ organizmu ministerstva. Po početných námestníkoch ministrov zodpovedných svojho času za príslušné odborné sféry (oblasti) túto pôsobnosť kompetenčne a vecne prebrali generálni riaditelia sekcií. Tí môžu, podľa potreby, zastúpiť ministra na rokovaniach v príslušnej veci, prípadne zastupovať a reprezentovať ministerstvo navonok. Náplň funkcie štátneho tajomníka od vzniku takýchto štruktúr (po roku 1993) bola sporná, s prihliadnutím na fakt, že vždy išlo o funkciu politickú.
Zhodnime sa síce aj na tom, že takáto moja argumentácia je scestná (?!) a funkcia je vecne obhájiteľná. Prečo však, ak proklamuje vláda šetrnosť v správe štátu, počty št. tajomníkov radšej nezníži, ak ich teda z titulu zbytočnosti nehodlá zrušiť. Tým len potvrdzuje to známe: Šetriť sa musí, nech to stojí, čo to stojí......!“ Takže v závere volebného obdobia sa môžeme dožiť v oblasti šetrenia určite kladných čísel ......
