Krátke obdobie v začiatkoch vlády tejto koalície sa predovšetkým predstavitelia SMER-u snažili ako-tak dištancovať od „prostorekých“ prejavov a útokov slovenského „Žilinovského“. Neskôr prešli do etapy „nekomentovať“ a nehodnotiť nechutnosť a vulgárnosť koaličného partnera. Vyvrcholilo to postojom premiéra, ktorý odmietol „byť hovorcom“ šéfa sesterskej SNS. Nuž v tom má premiér pravdu. Prečo by mal byť niekomu hovorcom, ak si sám vystačí so svojim originálnym slovníkom, ktorý sa rétorike koaličných partnerov už priblížil. Počas tohto víkendu však vládny SMER začal uplatňovať nový spôsob reagovania na stupídnosti a neokrôchanosti predsedu SNS: Už vôbec nereagovať! Presnejšie: Nepočuť. Jeden z vrcholných predstaviteľov SMER-u, vicepremiér pre „vzdelanie a kultúru“ (aby som nemusel vypisovať tak rozsiahlu pôsobnosť p. Čaploviča) povedali, že „kultúrny človek“ si takéto prejavy (rozumej tým nechutnosti a grobianstva koaličného partnera) nevšíma. Treba zrejme ubezpečiť pána podpredsedu vlády SR, že slušným a kultúrnym občanom je dotyčný politik poriadne dlho „ukradnutý“. Dokonca ak sa nechtiac s jeho „alkoholickým slovníkom“ stretnú, tak sa zato, že sa tak deje na Slovensku, aj poriadne hanbia. Hluchota občana a voliča k vulgárnostiam politika môže byť namieste, podčiarkne a spočíta mu to pri volebnej urne. Ak sa však do pozície hluchého (prezentujúc tak „kultúrneho“ človeka) začne stavať predstaviteľ vlády a vládnej strany, je to nebezpečné, nechutné, ba priam nepredstaviteľné. Pán Čaplovič svojimi výrokmi takpovediac priamo potvrdil, že spomínaný politik je nekultúrny, resp. takým je prinajmenšom jeho slovník. Ibaže ten „nekultúrny politik“ je partnerom jeho strany, aj vlády. Je súčasťou koaličnej rady, na jej rokovaniach predkladá a prijíma závery a rozhodnutia, ktoré, čuduj sa svete, plní vláda, ktorej vicepremiérom je pán Čaplovič. A vraj si „kultúrny človek“ dotyčného politika nemusí všímať. Nuž kultúrny človek určite nie, podpredseda vlády SR áno. Pracovnou metódou viacerých politikov sa stalo klamstvo, populizmus, frázy, prázdne slová. Zdá sa, že register sa rozrastá aj o nevšímavosť a hluchotu.
Od sloty k hluchote
Už pár rokov sa snažím udržiavať odstup od politiky, najmä od publicistických relácii typu „O 5 minút 12“, keďže čas mnohých politikov je už dávno „po dvanástej“. Napriek tomu z času načas nejaký výrok aj tak ku mne zablúdi, čo bol aj prípad počas tohto víkendu. Zrejme by som tomu nevenoval pozornosť vôbec, keby som to nevyhodnotil ako začiatok novej éry vo vulgarizácii našej politickej scény. Takže....