O bocianovi, ktorý plánoval priniesť deti

Písmo: A- | A+

Ďalšia medocína z lesárne od zverológa Medikusa, dnes podľa receptopisu č. 8:

 

      Bolo neskoré aprílové popoludnie a práve som končil pracovnú dobu. Prepol som telefónne hovory na odkazovač, zatvoril som ordináciu a cez čakáreň som kráčal k východu. Vtom sa na schodoch ozvalo klepotanie, šuchotanie, plieskanie a dvere čakárne sa otvorili. Čuduj sa svete, stál v nich statný dospelý bocian.

-„Dobrý deň! Som bocian Adis a hľadám doktora Medikusa“ -predniesol dôstojným hlasom.

-„Dobrý deň! Ale neprejdeme radšej do ordinácie? Tááák..., a posaďte sa! Čo môžem pre Vás urobiť ? –pýtam sa zdvorilo a sadám za svoj pracovný stôl.

-„Ďakujem, radšej postojím“ -odpovedá bocian a začína sa prechádzať po miestnosti.

„Viete, pán doktor, chcel som prísť ráno, ale moja partnerka Beba rozhodla, že dobre bude urobiť najprv petíciu, aby naša žiadosť mala väčšiu váhu. Ponavštevoval som teda všetkých bocianov v dedine a okolí. Tu sú aj ich podpisy“ -spod krídla vytiahol list a podal mi ho. Potom, naďalej dôstojne vykračujúc sem a tam, vyrozprával svoj príbeh: 

      Bociania dvojica Adis a Beba, podobne ako mnohé ďalšie bociany, vrátili sa pred pár dňami zo svojich zimných obydlí v Afrike. Ako po iné roky, prileteli rovno na svoje pôvodné hniezdo v malej podunajskej dedinke pri Šamoríne. Je to rodinné hniezdo, na ktorom prežili mnohé letá aj ich rodičia a prarodičia. Hniezdo na stĺpe elektrického vedenia síce našli neporušené, hneď vedľa však od jesene majiteľ pozemku postavil vysoký rodinný dom. A práve na tej strane, na ktorú bociany odlietavali k močaristým lúkam loviť potravu. Kŕmenie mláďat by sa preto nepríjemne skomplikovalo. Adis mal preto prosbu, podporenú petíciou ďalších bocianov, aby som sa prihovoril u starostu obce za nejaké vhodné riešenie situácie.

      Ľúto mi bolo sklamanej bocianej dvojice, preto som pomoc prisľúbil. Ako-tak uspokojený Adis nakoniec odletel. Vzápätí som zatelefonoval priateľovi veterinárovi, aby sa na druhý deň ujal mojich súrnych prípadov, napísal som na papier odkaz a prilepil ho na dvere čakárne. Nasledujúce ráno som vycestoval autobusom do sídla Adisa a Beby, priamo na obecný úrad. Starosta tam tak zavčasu ešte nebol, no hneď ma prijal jeho zástupca. Mal som šťastie, práve on totiž zodpovedal za novú výstavbu obce. Keď som mu vysvetlil problém, bolo mu hneď jasné o akú novostavbu ide a ktorého bocianieho hniezda sa to týka. Chcel som poznať situáciu dôsledne, vybrali sme sa preto so zástupcom starostu priamo na miesto.

-„Verte, že aj nás tá vec trápi“ -vysvetľoval mi cestou starostov zástupca. „Pôvodne mal mať ten dom dve podlažia, no v priebehu stavby stavebník požiadal zvýšiť ho o jedno poschodie. Akosi sa nám to vymklo z rúk. Je tam však aj ďalší problém, čo hneď uvidíte“ –pokračoval.

      Len čo sme neďaleko obecného úradu zabočili do ulice smerujúcej kamsi do polí, uvidel som asi tak v jej strede zdvojený drevený stĺp elektrického vedenia a na ňom obrovské bocianie hniezdo, ktoré vzbudzovalo svojou konštrukciou zaslúženú pozornosť. Z hniezda vykúkali dve bocianie hlavy. Ako nás Adis uvidel, vztýčil sa a akoby prosebne zopäl krídla. Môjmu spoločníkovi zrejme nedôveroval, lebo sa nechystal zlietnuť dole. Priateľsky som bocianom zakýval, načo sa Adis ozval hlučným klepotom zobáka. Až na mieste som uvidel, že pôvodný stĺp bol už v značne schátralom stave. Bezpečnosť hniezda zaisťoval pridružený nový, opäť drevený stĺp.

-„Tak či tak sme tento problém už dávnejšie plánovali riešiť, táto nepríjemnosť s rodinným domom to iba urýchli. Zrejme hniezdo preložíme na niektorý novší betónový stĺp, čím sa značne zvýši životnosť tohto už historického hniezda. Chceme ho preložiť celé aj s pôvodným dreveným kolesom, na ktorom hniezdo stojí. Nikto z dediny by si ho poškodiť nedovolil, je to už taká naša miestna pamätihodnosť. Možno ešte dnes so starostom a obecnou radou dohodneme jeho nové umiestnenie. Zavolajte mi budúci týždeň na úrad, možno to už bude aj zrealizované“- ubezpečoval ma starostov zástupca.

      Nakoniec sa tak aj stalo. Obecný úrad rozhodol hniezdo umiestniť na koniec tej istej ulice, na nový betónový stĺp. Najprv však na stĺp namontovali aj nové betónové koleso, až naň uložili úplné celé pôvodné hniezdo so všetkými prvkami a konštrukciami. História starého bocianieho rodu tak bola aj po tejto stránke naďalej zachovaná. Hniezdo sa ocitlo v miestach, kde končia záhrady a začínajú lúky a polia. Adis a Beba, ak vysedia malé bociany, budú mať dobrý prístup a pohodlnú donášku potravy do hniezda. Riešenie ma potešilo, možno som čiastočne prispel k spokojnosti bocianej rodinky. Už netrpezlivo čakám, že začiatkom leta pôjdem Adisa a Bebu navštíviť. Čo myslíte, deti, koľko malých bocianov ma tam bude čakať ?