O ježkovi, ktorý mal dlhý odpich

Písmo: A- | A+

Medocína z lesárne  od zverológa Medikusa, tentoraz podľa receptopisu č.10:

       Každoročne na prelome mája a júna, v čase neskorých čerešní, začínali v predzáhradke domu v ktorom mám ordináciu, dozrievať plody moruše. Bolo to obdobie, kedy po zotmení okolité záhrady navštevovala rodinka ježkov. Výnimočne išlo o jedno mláďa, zväčša to boli dvaja aj štyria malí ježkovia, ktorí sa batolili okolo svojich rodičov. Vždy neskoro večer, keď som z nejakých dôvodov zostal výnimočne dlho v ordinácii, počúval som ťapkanie, fučanie a mľaskanie tejto podarenej rodinky. V tomto roku som na ježkov zabudol. Mal som hodne práce a značne unavený som ordináciu opúšťal pred zotmením. Vtedy boli ešte ježkovia zalezení niekde vo svojom brlôžku v hustých krovinách susedných opustených záhrad.

      Zrejme vás, milí čitatelia, zaujmú priaznivé správy o mojich predošlých klientoch, ktoré som získal z viacerých zdrojov, ale aj osobnou návštevou. Neozývala sa mi Borinka, tak som sa vybral do dedinky pod Pajštúnom zistiť, ako sa jej darí. Našťastie dobre. Má svoju rodinku, jej malé lastovíčatá sa práve začínajú učiť lietať. Labuť Kamélia je už od zimy krásna biela a pyšne brázdi vody dunajskej zátoky. Zatiaľ som nestihol navštíviť Adisa a Bebu, zástupca starostu v ich dedinke mi však do telefónu potvrdil, že majú dvoch čerstvo vyliahnutých bocianov. Neradostné sú však správy spod Svišťovky. Maco Medár by nezavolal, šetrí na poplatkoch. A keď som mu pred pár dňami telefonoval, dušoval sa, že nemaškrtí. Ale vraj maco Brnčal maškrtí veľmi. Ten sa dal včelíny vykrádať a úle rozbíjať. Zrejme sa cez dovolenku vyberiem do Vysokých Tatier riešiť tieto medvedie maniere. Z Ruska mám správy, že medvedík pandy Čan-Jon-To sa doteraz nenašiel. Ako partner pre Čon-Jen-Tu sa zatiaľ črtá samček zo zoologickej záhrady v Berlíne. Zajko Adrián mal doteraz od vrany Xantipy pokoj, v posledné dni je však jeho mobil nemý. Asi sa mu vybila batéria. Chystám sa tiež do Horského parku, či neuvidím krtka Cyrana, alebo aspoň krtince. Dúfam, že sa mu darí ?! Nebol tam niekto z vás ? Napíšte !

      Najlepšie informácie dostávam denne od myšky Agáty. Nažívame v ordinácii družne, no tak veselý zážitok, ako pri návšteve panej s kožušinovou čiapkou, sme už nezažili. Včera ráno ma však Agáta upozornila na vážny prípad. V noci počula nejaké žalostné zvuky vychádzajúce z dvorčeka, ktorým je presvetlený pôvodný domovnícky byt v suteréne. Hovorí sa mu odborne „anglický dvorček“. Také dvorčeky bývajú hlboké aj na celú výšku suterénu, ten náš dvorček však siaha iba po spodný okraj okenných otvorov. Našťastie. Spadol tam totiž ježko. Až vtedy som si uvedomil, že som na tradičné návštevy v našej predzáhradke pozabudol. Musel mi to pripomenúť nešťastný pád otca ježkovej rodiny. Zbadal som ho hneď. Bol schúlený do klbka a nejavil známky života. Už som myslel, že je mŕtvy. Ako som ho však zdvihol, tichučko zakňučal. Bol skrehnutý, mal zlomené dva a trochu porušené ďalšie štyri ostne, no najmä bol v šoku. V ordinácii však pookrial, napil sa vody a postupne si spomenul, čo sa vlastne v predchádzajúci večer stalo.

        Už po niekoľko večerov sa rodina ježka Norberta s mamkou ježurou Reginou a tromi malými ježkami vydávali na výpravu do našej predzáhradky. Pod mohutnou morušou bol počas celého dňa tieň, takže pôda bola dosť vlhká aj v suchšom období. Ježkovia si tak vždy našli niečo pod zub. Raz červíkov, inokedy slimáka, alebo aspoň plody moruše. Ježko Norbert  a ježura Regína najmä učili svoje ratolesti, ako zháňať potravu a časom sa vedieť o seba postarať aj bez rodičov. Včera večer otec Norbert natrafil na veľkú dážďovku a dal sa ju ťahať zo zeme. Najmä však zavolal deti, aby im ukázal, čo s takým kusiskom jedla treba robiť. Lenže dážďovka bola poriadne zakotvená v zemi a nechcela vyliezť. Ježko ňou lomcoval z celej sily, no nemalo to veľký účinok. Zaprel sa preto silno všetkými štyrmi nôžkami, no vtom sa slizké telo dážďovky vykĺzlo a ježko Norbert sa v tom okamžiku katapultoval. Prekopŕcol sa dozadu a preletel vzduchom rovno do nášho „anglického“ dvorčeka.

-„Bolo to, ako keď si pretekárske auto dá na štarte dlhý odpich“ –spomínal nahlas Norbert. „Ešte šťastie, že som sa duchaprítomne schúlil do klbka. Inak by som sa bol asi dolámal“.

     Ježkova rodinka potom večer zrejme márne nakúkala do dvorčeka, pomôcť otcovi rodiny sama nedokázala. Malí ježkovia asi žalostne nariekali a tie zvuky počula Agáta. Možno to Norbertovi zachránilo život. Sotva by si ho ktokoľvek z domu všimol, lebo okolo dvorčeka málokedy niekto prejde. Ešte skoro hodinu Norbert oddychoval v ordinácii, vypil plnú misku vody, no chlieb z maslom nechcel. Keďže ani slimáky, ani dážďovky a iné červy som mu ponúknuť nedokázal, pobral sa nakoniec dierou v plote našej predzáhradky smerom do susedných záhrad za svojou rodinou. Lebo čím skôr, tým lepšie, aby sa rodina o jeho osud nebála. Bol som presvedčený, že po tomto zážitku sa asi tak skoro k nášmu domu nevrátia, no možno už o niekoľko dní bude večer možné znovu počuť to známe ťapkanie a fučanie. Ktovie...                             

       Včera sa už potom nič zaujímavé nestalo. Ak nerátam to, že Agáta zaliezla na dlhý čas do otvoru za vešiakom. Nezvyklo sa bála ježkových pichliačov a až neskoro popoludní sa dala presvedčiť, že jež Norbert je už dávno niekde so svojou rodinou. Potom sme do neskorého večera s Agátou riešili podmienky jej živobytia, kým budem na dovolenke. Lebo, ako som spomínal, chystám sa urobiť poriadok s macom Brnčalom. A keď už budem vo Vysokých Tatrách, chcel by som pár dní skúmať život kamzíkov. Treba totiž niečo účinné vymyslieť, aby ich nevyplašil každý výkrik neporiadneho turistu. Už sa stalo, že stádo sa tak vyplašilo, že niektoré kamzíky od strachu počas úteku spadli z útesu a smrteľne sa zranili. Dúfam, milé deti, že vy sa budete v horách správať slušne a upozorníte na to aj rodičov, prípadne iných turistov.

       Želám vám super príjemné prázdniny a mnoho pekných zážitkov z našich vôd, lúk a lesov. A v septembri dovidenia !