O krtkovi, ktorému svitlo

Písmo: A- | A+

Medocína z lesárne od zverológa Medikusa, tentoraz podľa receptopisu č. 9:

      

       Vo štvrtok dopoludnia ma v ordinácii vyrušilo nástojčivé klopanie na dvere.

-„Vstúpte prosím!“ -zavolám hlasno. Vošiel poštový doručovateľ a podáva mi list.

-„Súrna zásielka“ – hovorí. „Tu mi to podpíšte !“ Nuž čo, podpísal som a poštár odišiel. Prezerám obálku. Adresa je v poriadku, meno tiež. Ale tie nálepky: Expres!  Doporučene! Len do vlastných rúk! Keď súrne, tak súrne, opakujem slová poštára a otváram list. Vo vnútri biely papier tradičnej veľkosti, no žiadne písmená nevidím. Vtom v prstoch pocítim, že list je akýsi dierkovaný. Nie hocijako, no pekne v riadkoch. Zdá sa, že ide o slepecké písmo. Čo teraz ? Jedinou záchranou je knižnica pre slabozrakých a nevidiacich. List je súrny, mal by som tam zájsť čo najskôr. V čakárni ani noha, tak som na dvere ordinácie zavesil oznam „Hneď prídem“ a vyrážam do knižnice. Našťastie sa nachádza neďaleko.

       V knižnici oslovím dámu za okienkom na výdaj literatúry. Najprv pohľadom preskúma mňa, až potom sa venuje listu. Aby som vám vysvetlil, milí malí čitatelia, v knižnici pre nevidiacich aj viacerí vidiaci pracovníci ovládajú Brailovo slepecké písmo. Mal som šťastie, lebo som natrafil na takú zamestnankyňu. Keď prešla prstom po liste, obrátila sa na mňa:

- „Je pre doktora Medikusa. Dôverné! Ste to Vy ?“ -skúma ma zvedavým pohľadom.

- „Áno“ -prikyvujem. „No ak pisateľ žiada dôveru, nechajte si obsah listu pre seba.“

- „To Vám ten text ani nemám prečítať ?“- pokúša sa dáma o žart.

- „Ale áno“ -poznamenám a netrpezlivo čakám na posolstvo z listu.

- „Vážený pán doktor Medikus! Som krtko Cyrano, bývam na Ulici tolerancie číslo 27 a potrebujem Vašu pomoc. Je to pre mňa nesmierne dôležité. Budem Vás čakať v piatok po zotmení pri plote záhrady. Príďte, prosím ! Vopred Vám ďakujem !  Krtko Cyrano.“ Dáma dočíta a podáva mi list.

     Poďakujem a rozlúčim sa s pracovníčkou knižnice. Cestou rozmýšľam, čo môže byť pre krtka tak dôležité, že sa odhodlal k takémuto kroku. Nemôžem sklamať jeho dôveru. Nasledujúci deň po zotmení plný zvedavosti a očakávania vyrážam na danú adresu. Na číslach 25 a 27 sú iba záhrady, žiadnu zástavbu tam nevidím. Svietim si baterkou, lebo pouličná lampa nefunguje.

-„Doktorko, tu som“ –počujem od plotu chrapľavý hlas. Bol to on, Cyrano. Vo svetle baterky vidím čierne zamatové telo a uzučké, takmer slepé očká.

-„Tak to vidíte, doktorko“ –žaluje sa krtko. „Žijem na Ulici tolerancie, no tolerancie niet. Iba ak medzi stavebníkmi. Ale aj o tom pochybujem“ – začína Cyrano rozprávať príbeh o tom, ako budú rušiť záhrady a stavať ďalšie vily. Výstavba už zlikvidovala jeho dvoch kamarátov.

- “Pomôžte, môj život visí na vlásku. Na kratučkom krťom chĺpku“ – prosí krtko.

- „Máš o svojej záchrane nejakú predstavu ?- pýtam sa. „Výstavba totiž hrozí všade“.

- „Nejakú mám. Nového majiteľa pozemku som počul sa sťažovať, že mu nedovolili stavať dom na okraji chráneného lesa. A vtedy mi svitlo. Čo tak presťahovať sa na chránené územie. Na také nejaké miesto keby ste ma preniesli“- prosebne očakáva moju odpoveď krtko Cyrano.

- „Niečo vymyslím“ -sľubujem. „Alebo sa chceš sťahovať hneď teraz?“

- „Dobre by bolo, lebo možno už tento víkend príde bager hĺbiť základy. Pred rokom sa tak stalo na vedľajšej parcele, za dva dni tam ani steblo trávy nezostalo“ -prosíka.

- „Ako to urobiť, aby si prežil transport ? Vždy nosím so sebou lekárske obväzy, čo tak zabaliť Ťa do nich. Okrem hlavy, samozrejme, aby si sa neudusil. A potom Ťa niekam odnesiem, napríklad do Horského parku. Čo povieš ? – predkladám narýchlo premyslený návrh.

- „To by bolo fajn ! – súhlasil Cyrano.

     Tak sme aj urobili a netrvalo to ani celú hodinu. Ja som išiel peši a krtko na rukách. Teda na mojich rukách, pochopiteľne. Cestou sme čo-to pohovorili. Dozvedel som sa okrem iného, že svoje meno Cyrano dostal preto, že má dlhý rypák. Ktorý krtko má krátky rypák, to som sa už nedozvedel. Na okraji Horského parku je taká malá lúka, na nej sme sa rozlúčili.

- „Ak pôjdeš niekedy okolo a uvidíš krtince“ -vraví krtko, „budeš vedieť, že sa mám dobre. Dobre?“

- „Dobre“- sľubujem Cyranovi. „A myslím to vážne. Mávaj sa tu dobre !“

      Domov som sa vrátil okolo polnoci úplne unavený. Po vyčerpávajúcom pracovnom týždni to bolo celkom pochopiteľné. Ledva som sa dočkal postele. Pod prikrývku som sa zaryl ako krtko. Dobrú noc !

 

P.S.  Milí čitatelia, ak pôjdete do Horského parku a uvidíte krtince, zrejme sú od Cyrana. Ak by sa náhodou vynoril, neubližujte mu a pozdravte ho odo mňa ! Že sa mám dobre !  Dobre ?