O lastovičke, ktorá sa nechcela sťahovať

Písmo: A- | A+

Medocína z lesárne (1) Milí mladí čitatelia, ako sa o zdravie starajú lekári viacerých špecializácií, napr. stomatológ o chrup a hematológ o krv, tak sa špecialisti starajú aj o zdravie zvierat. Hovoríme im zverolekári alebo veterinári. Zvieratká však majú okrem bežných chorôb aj iné problémy, niekedy potrebujú predovšetkým útechu alebo dobrú radu. Čo pre ľudí robí psychológ, to pre zvieratá musí vykonať „zverológ“, i keď ide o profesiu výnimočnú. Často výnimoční sú aj pacienti zverológov. Aj keď niekedy liečia bežné choroby a ošetria poranenia, ich metódy sú mnohokrát špecifické. Niektoré zaujímavé prípady nám priblíži obdivovateľ zvierat a známy špecialista - zverológ Medikus. Jeho nevšedné príbehy a zvláštne prípady môžete teraz sledovať. Spoznáte tiež rôzne medocíny, ktoré Medikus ordinuje svojim zvieracím pacientom. Dnes sa zoznámite s receptopisom č. 1:

       Bol dusný augustový podvečer. Počasie, akému sme na dedine zvykli hovorievať: „Bude pršať, lastovičky lietajú nízko“. Čo však teraz tu, v meste kde žijem ? O lastovičkách nebolo ani vidu, ani slychu !  Práve som chcel odísť z ordinácie, keď zazvonil telefón. Bol prepnutý na odkazovač, preto som ani nestihol prísť k aparátu a už zaznel z nahrávky môj hlas:-„Ak trpíte veľmi, alebo len kus, tak je tu vždy pre Vás doktor Medikus ! Budeme viesť dialóg, Vy a ja, váš zverológ ! Hovorte stručne, dlho nie, hneď začnem hľadať riešenie.“-„Ale ja som chcela počuť zverológa Medikusa, nie dáky odkazovač !“- zaznel vtáčí štebot. -„Tu som !“–rýchlo som zdvihol slúchadlo. „Kto a čo by ste potrebovali?“-„Som lastovička Borinka a som veľmi smutná“- smutno štebotal úplne slabo počuteľný hlások.-„Odkiaľ voláš, maličká, takmer Ťa nepočujem“- kričím hlasno do slúchadla. -„Som tu, v dedinke pod Pajštúnom, sedím na elektrických drôtoch“- sotva vnímam hlas.-„A nie sú v okolí telefónne drôty, z nich by som Ťa možno lepšie počul“- radím Borinke.-„Ale áno, sú tu aj také, skúsim na ne preletieť. Hneď sa ozvem !“ Chvíľu bolo ticho.-„Haló, haló, počujete ma, to som ja, Borinka“- bolo počuť v telefóne celkom zreteľne.  -„Teraz Ťa už počujem veľmi dobre“ – odpovedám. „Povedz mi, čo potrebuješ ? Prečo si smutná ?“-„Lebo mám niekam odletieť aj s ostatnými lastovičkami. Niekam veľmi ďaleko. A to je nespravodlivé. Celé leto som sa učila lietať a loviť hmyz. A teraz, keď je to pre mňa hračka, mám ísť preč. Zanechať krásne záhrady, zelené polia, potôčik, v ktorom sa dá špliechať ... Veď je to hrozné, čvééééé, čvééééé .....“ – rozplakala sa Borinka srdcervúco.-„Ale tak to býva. V každom živote lastovičom !“- skúšam ju utešiť. „Lebo leto tu nebude stále. Polia nebudú zelené, záhrady spustnú, potok zamrzne, príde mráz a zima“- vysvetľujem.-„A čo je to mráz, čo je to zima, čvéééééé.......! – fňuká ďalej Borinka.  -„Mráz a zima znamenajú najmä nízku teplotu. Bude tak chladno, až všetko stuhne. Tvoje telo by stuhlo na kosť a kosti by si mala ako kameň. Nie všetky vtáky to môžu prežiť, preto mnohé odlietavajú na juh do teplejších krajín. Tak to každoročne robia aj všetky lastovičky“.-„Aj moja mama a ostatné dospelé lastovičky spomínali niečo podobné, ale ja som tomu neverila. Veď prečo by nemalo byť teplo? Vari slnko prestane hriať?“ – vyzvedala Borinka.-„Slnko bude hriať, ale omnoho menej. Dá sa povedať, že aj leto sa bude sťahovať na juh“.-„Vari odletí s vtákmi do teplých krajín ?“ – už bez fňukania vyzvedala lastovička ďalej.-„Nemožno tvrdiť, že odletí, ale určitý druh sťahovania to bude. Zem sa svojim pohybom bude severnou pologuľou odkláňať od slnka“ – snažím sa hovoriť ako-tak zrozumiteľne.-„A tú krásu záhrad a polí budem môcť nájsť aj na juhu ?“ – nástojčivo pokračuje Borinka. -„Tá krása je určite aj tam. No najmä je tam stále teplo a dosť potravy“- hovorím s úľavou, lebo sa nemienim rozpamätúvať na základy astronómie a zákony pohybu Zeme okolo Slnka.-„Mamina hovorila, že budeme letieť až niekam do Afriky. Je to vraj veľmi, veľmi ďaleko“.-„Je to pravda. Ako väčšina sťahovavých vtákov budeš letieť až za Stredozemné more. Ak si však celé leto lietanie dobre trénovala, nebude to žiadna veľká námaha. A na budúci rok sa znovu vrátiš. Budeme Ťa s nádejou čakať, lebo s lastovičkami k nám prichádza nová jar“.-„Nuž teda dobre !  Lebo ak je aj odborný názor taký, asi predsa odletím s ostatnými“- vzdychla.-„Nevzdychaj, určite to bude perfektné. A tie úžasné zážitky, ktoré Ťa čakajú. Ja sa napríklad do Afriky nikdy nedostanem. Kým odletíš, tak sa ešte ozvi“ – prosím Borinku. „A na jar, keď sa vrátiš, prídeš mi porozprávať všetky príhody a zážitky. Určite to bude zaujímať aj deti“.  -„Ozvem sa, ozvem ...“- ako ozvena zaznel v telefóne lastovičí hlas. A odmlčal sa.-„Sťahovavý vták, a nechce sa sťahovať. To som teda ešte nepočul“ -hundrem si popod nos. „Ešte dobre, že si to rozmyslela, cácorka jedna. Veď by tu v zime zmrzla. Zaželajme všetkým lastovičkám šťastný let !“ – hovorím si v mysli.      

      Prišiel september, deti išli do školy, no Borinka sa neozvala. Zrejme mala naponáhlo. Veď noci teraz bývajú chladné, asi už všetky lastovičky odleteli na juh. Čo myslíte, deti ? Nevideli ste nejaké sťahovavé vtáky odlietavať ?