O pande, ktorej chýbala panda

Písmo: A- | A+

Dnes medocína z lesárne od zverológa Medikusa podľa receptopisu č. 5

      V jedno januárové ráno čakala na mňa v čakárni nevídaná návšteva. Najprv som uvidel malého chlapca, asi tak osemročného, potom vedľa neho sediacu dievčinu. Mohla mať dvanásť až trinásť rokov. Podľa vzhľadu išlo zrejme o súrodencov.

- „Čomu vďačím za návštevu, deti? A prečo nie ste v škole ?“- začal som prísne.

- „Veď sú ešte prázdniny, ujo Medikus. A súrne potrebujeme Vašu pomoc !“

- „Tak prejdime radšej do ordinácie“ - a otváram dvere.

- „Dobré ráno ! A prepáčte nám, aj sme od starostí pozdraviť zabudli“ -ospravedlňujú sa deti. „Tak poď, Kitajka, poď !“ -prosí dievča a snaží sa niečo vytiahnuť spod lavice. Vtedy som spozoroval, že mám v čakárni ďalšieho návštevníka. A teplo oblečeného, v huňatom kožuchu. Skoro som zdúpnel od prekvapenia, či skôr šoku ! Pod lavicou bola učupená panda. Krásna, mladá, no veľmi smutná panda. Bránila sa, takže sme ju museli prenášať. Ako som ju držal, cítil som, že sa chvie strachom. V ordinácii sa ihneď učupila pod vešiakom.

- „Viete, pán Medikus, veľmi sme túžili mať nejaké zvieratko, tak nám ako vianočný darček obstaral otecko túto malú pandu. Je však stále veľmi smutná, nechce vôbec nič jesť, bojíme sa preto o ňu“.

- „Vidím, že sa bojíte. Na to mal taktiež myslieť váš otec predtým, ako sa rozhodol urobiť niečo také nepochopiteľné. Panda v domácnosti, veď je to zločin. Ale prečo tiež neprišiel aj váš otec?“

- „Prišiel, presnejšie povedané priviezol nás. Je vonku v aute“ –vysvetľuje dievča.

     Pozrel som z okna. Na druhej strane ulice stál luxusný model terénneho auta striebornej farby s vodičom sediacim za volantom. Moji zákazníci sú zrejme finančne situovaní tak, že si môžu kúpiť akokoľvek vzácne veci. Aj zákonom chráneného živočícha, dokonca pandu. Bolo mi jasné, prečo „podarený“ otec zostal v aute a radšej nechal túto chúlostivú vec na deti. Keďže stav pandy vyžadoval dôvernú komunikáciu, poslal som súrodencov čakať  do čakárne.     

      Priznám sa, v tom okamžiku začal jeden z najťažších prípadov mojej dlhoročnej praxe. Chvíľu trvalo kým sa panda upokojila a bola ochotná reagovať na otázky. Jednoduché aspoň bolo, že sotva pochádzala z inej krajiny ako z Číny. Komplikáciou zostávala moja neznalosť čínštiny. Panda však poznala niekoľko ruských slov, čo naznačovalo jej doterajší osud. S pomocou mapy Ázie a Európy a rastúcou ochotou pandy ako-tak komunikovať, aj keď zväčša len prikyvovaním alebo krútením hlavy, som v priebehu viac ako hodiny dokázal dedukovať najzákladnejšie údaje. Panda pochádza z provincie Sečuán a ulovili ju lovci nezákonne obchodujúci so vzácnymi zvieratami. Tí vedeli aspoň to, že pandy zväčša žijú v pároch. Ulovili spolu dva páry, no v záujme úspechu akcie nechceli riskovať a zvolili pre každý pár iný druh dopravy. Usúdil som, že druhý pár zrejme presunuli do Šanghaja, odkiaľ pandy mohli do Európy cestovať loďou. Naša panda spolu so svojim druhom cestovala vlakom sibírskou magistrálou. Vtedy aj dostala ruské meno Kitajka, čo v preklade znamená „Číňanka“. Pôvodne sa volala Čon–Jen–Ta a jej partner Čan–Jon–To. Pri spomienke na neho mala panda v očiach smútok. Kým lovci aspoň rešpektovali, že pandy nemajú byť oddelené, priekupníci to už do úvahy nevzali. Kvôli peniazom alebo aj pre iné dôvody nachádza sa teraz Čan-Jon-To ktovie kde. Ak vôbec ešte žije. Či boli pandy od seba odlúčené až na Ukrajine, alebo inde, to Čon-Jen-Ta podľa mapy dedukovať nevedela. Podľa jej útržkových spomienok bolo isté, že sa k nám dostala už sama prostredníctvom ruských a ukrajinských priekupníkov. Či sa kúpou pandy trestného činu dopustil aj otec mojich zákazníkov, to som posudzovať nemienil. Bolo však nanajvýš jasné, že celý tento obchod bol nezákonný aj v medzinárodnom meradle. Panda, druh chránený najvyšším stupňom ochrany, sa dokonca stala symbolom svetovej organizácie ochrany živočíchov. Stále jej hrozí vyhynutie v zmenených podmienkach na územiach pôvodného výskytu. V zajatí panda prežíva výnimočne, no za určitých špecifických podmienok. Tie sotva dokážu vytvoriť dobre vybudované zoologické záhrady, nie však akákoľvek domácnosť. Stretnutie s pandou ma presvedčilo, že bez vhodných pomerov a bez svojho druha je jej život ohrozený. Za terajších podmienok by sa mohla k smrti utrápiť. Aj preto mi chvíľu trvalo, kým som sa rozhodol pre ďalší postup.       

       Zavolal som deti do ordinácie pevne rozhodnutý ich presvedčiť, aby sa pandy vzdali.

-„Dobre si pamätajte, čo poviem“ –začal som takmer pedagogicky. „Povedzte otcovi, že ja informáciu o nezákonnom obchode s pandou nikomu nepodám. Musíte však pandu odovzdať do niektorej zoologickej záhrady. U nás mnoho možností nie je, čiže si ľahko overím, či tam niekto pandu priviedol. Otec nech radšej tvrdí, že kúpil pandu od priekupníkov iba v záujme jej záchrany. Ostatné ponechávam na jeho diplomatické schopnosti a ochotu pracovníkov ZOO. Tí nech ihneď začnú pátrať v zoologických záhradách v Rusku a na Ukrajine, či sa tam niekde nenašla podobná panda. Nádej je mizivá, so šťastím by sa však záchrana mohla podariť. Prípadne sa pre pandu začne hľadať nový partner. Avšak v zajatí u vás doma by sama zahynula. To by ste snáď nedopustili. Bol by to zločin, vášmu otcovi by mohlo hroziť odsúdenie a značný trest. Dúfam, že ste mi rozumeli ?!“

-„Ja rozumiem“ –odpovedalo dievča. Deti sa chveli od vzrušenia, možno aj strachu.

-„Panda je zrejme inak v poriadku, kvôli samote sa však trápi psychicky. Je síce málo pravdepodobné, že už bude prijímať potravu, ale primeranú výživu bambusovými výhonkami a listami by bolo treba zabezpečiť. Máte to vyriešené ?“ –kladiem deťom zvedavú otázku.

-„Otcov priateľ pracuje vo Viedni, vždy v piatok priváža čerstvé bambusové výhonky. Je tam sklad pre zásobovanie európskych zoologických záhrad“ – odpovedá dievča.

-„Tak to je všetko. Pozdravte otca a riešenie neodkladajte. Overím si to !“ –dodávam.     

      Len čo deti aj s pandou odišli, zatelefonoval som zahraničnému kolegovi, ktorý pracuje na sekretariáte svetovej organizácie na ochranu zvierat v Ženeve. Prosil som ho, aby tiež oni kontaktovali cez svoje pobočky v Rusku a na Ukrajine zoologické záhrady a ochranárske organizácie. Možno sa tam druhá panda predsa len nájde. Šanca je malá, ale pri troche šťastia by mohla Čon-Jen-Ta znovu uvidieť svojho partnera. Deti, držte nám a najmä pandám palce !