Uf, to som si dal, stalo sa niečo neočakávané...Určite si spomínate, milí mladí priatelia, ako som sa začiatkom leta chystal do Vysokých Tatier za macom Brnčalom. Práve som uvažoval vopred si zakúpiť miestenku na expres Inter City, keď zazvonil telefón. Volal priateľ z medzinárodnej ochranárskej organizácie v Ženeve. Pri nehode sa zranil jeden môj holandský kolega, ktorý mal byť účastníkom zoologickej výpravy do strednej Afriky. Keďže odchod výpravy bol v priebehu niekoľkých dní, urýchlene potrebovali náhradníka. Priateľ, poznajúc moju dávnu túžbu navštíviť niektoré africké národné parky, navrhol vedúcemu výpravy moju účasť. Nuž a ten súhlasil, čiže som v priebehu niekoľkých hodín sa musel zbaliť, vybaviť množstvo formalít, vstupné víza do cieľovej krajiny a nechať sa zaočkovať proti tropickým chorobám. Aj keď mojím snom je naďalej Národný park Serengeti pod Kilimandžárom v Tanzánii, predloženú ponuku nebolo možné neprijať. Výprava totiž smerovala do delty rieky Okavango v Botswane. Nespokojná bola iba moja „pani domáca“ myška Agáta, ktorej som nestihol na tak dlhú dobu vytvoriť dostatočné zásoby potravín. Už vtedy som tušil, že sa nevykúpim ani blokom ementálu.
No vráťme sa k výprave! Rieka Okavango, najmä jej obrovská delta, je niečo neskutočné. Ide totiž o vnútrozemskú deltu. Delta, ako iste mnohí viete, pripomína svojim tvarom grécke písmeno delta. Zjednodušene možno povedať, že ide o trojuholník, ktorý jednou stranou je totožný s pobrežím mora alebo oceána, do ktorého sa rieka vlieva. Zrejme najznámejšia, aj historicky, je delta rieky Níl, delta Amazonky, no aj dunajská delta v Rumunsku pri pobreží Čierneho mora. Úplne niečo iné je delta rieky Okavango. Tá, tečúc z Angoly, na krátkom úseku pretína Namíbiu a priteká do Botswany. Tam, rozvetvujúc sa do obrovskej delty, svoju vodu postupne odovzdá prahnúcej africkej pevnine. No ešte predtým vytvorí neskutočnú spleť zákutí, ramien a zálivov s bohatou vegetáciou a pestrou živočíšnou ríšou. Popri obrovských množstvách nespočetných kŕdľov vtáctva žije tu veľký počet rôznych druhov hmyzu, plazov, rýb a cicavcov. Zrejme najznámejším miestnym druhom fauny je najväčší africký plaz - krokodíl nílsky. A on samotný je na druhej strane hrozbou najmä pre vzácne druhy antilop. Patrí medzi ne predovšetkým antilopa „vodárka“, žijúca doteraz viac v povodí rieky Zambezi, odkiaľ ju vytláča industrializácia a stavby priehrad. Práve povodie Okavanga je záložnou lokalitou pre záchranu viacerých vzácnych afrických druhov, vrátane vodárok.
Skúmanie prírodných podmienok pre ochranu mnohých ohrozených druhov bolo aj hlavnou náplňou našej expedície. Krokodíly boli síce nespokojné, že sa snažíme upozorniť niektoré druhy aj na nebezpečenstvo pred nimi. Najmä ak išlo o také, ktoré sú ich potravou. No na druhej strane nám napríklad vodárky boli vďačné. Ja som mal za úlohu vysvetliť im, že vo vode, ktorá siaha iba nad kolená, sa už môže zdržiavať krokodíl. V plytšej vode chrbát krokodíla vyčnieval nad hladinu, čiže vodárka mohla spozorovať nebezpečenstvo a včas ujsť. Tiež sme sa snažili nielen antilopy, ale aj zebry a pakone upozorniť na bezpečné koridory, ktorými mohli prechádzať medzi ramenami rieky. Viac možností mali zvieratá v období sucha, následný úbytok zelene a potravy však ich hnal ďalej proti prúdu Okavanga, nakoľko menej vody v koryte rieky rýchlejšie vsiaklo do pôdy alebo sa vyparilo. Tesne po odchode našej výpravy sa však očakávalo obdobie dažďov a príchod podmienok bohatých na výdatné pastviny a iné druhy potravy najmä pre prežúvavcov.
Keď som po návrate domov povedal Agáte, že sa možno do Afriky vrátim, vyhrážala sa, že odíde bývať niekam inam. Zatiaľ si ju udobrujem množstvami ementálu a prísľubmi, že pôjde do Afriky so mnou. Veď vždy ju zaujímalo, či je lev omnoho väčší ako mačka. Nuž nech si ho pozrie na vlastné oči. Prípadne tiež tigra, veď aj to je pekná „mačička“. A aby neutrpela šok, vezmem ju najprv do zoologickej záhrady, do pavilónu šeliem. Čo na to poviete, milé deti ?
