reklama

O veveričke odmietajúcej nezbedníctvo

Prípad zverológa Medikusa z lesárne, dnes podľa receptopisu č. 2:

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Ako každodenne, aj dnes ráno som najprv zapol telefónny odkazovač. Nestáva sa to síce často, no tentoraz sa ozval naliehavý hlas z predošlého neskorého večera:

-„Tu veverička Veronika. Nepredpokladám, pán Medikus, že ste v túto dobu v práci. Napriek tomu volám, aj keď v odkazovači môj problém iste nevyriešime. Mohli by ste byť v ordinácií aj po zotmení ? Zajtra večer zavolám znovu. Veľmi pekne Vás prosím !“ A hlas sa odmlčal.  

 Zrejme to bude niečo vážne, keď volala tak neskoro večer. Aj preto som celý čas myslel na Veroniku. Mal som samé všedné návštevy. Srnka s poraneným kolenom, psík s popálenou labkou, had, ktorého škrabalo v krku. Žiadne veľké prípady. Ešte aj počasie také jesenné, zamračené. A hneď popoludní začalo pršať. Premýšľam čo ďalej, keď vtom zazvonil telefón.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

-„Haló, doktor Medikus ? Tu Veronika z borovicového lesa“ –počujem hlas v slúchadle.

-„Áno, tu som. Čo sa stalo? Mala si predsa volať po zotmení ?“ –vyzvedám od veveričky.

-„Bývam tu pri horskom hoteli na hrebeni hôr a telefónny automat je vedľa parkoviska. Keďže prší a nikoho naokolo niet, našla som odvahu a volám už teraz. A keby niečo, utečiem !“- odpovedá.

-„Tak dobre, hrdinka malá, čo Ťa trápi? Aký problém potrebuješ vyriešiť ?“

-„Trápi ma viac vecí, ale teraz aspoň to podstatné. Okrem mnohých iných zvierat a starších veveríc žijem tu s kamarátkou Karolínou a kamarátom Orlandom. Obaja sú fajn, no Karolína je strašná nezbednica. Počas posledných dní si ukladáme na zimu zásoby orieškov a semienok na viacerých miestach. Len majiteľ by mal vedieť, kde sa skrýše nachádzajú, aby nám niekto zásoby neodcudzil. My však miesto vytvárania vlastných zásobární často špehujeme Orlanda a pozorujeme, kam ukladá svoje zásoby. Nezdá sa mi to správne“ – vysvetľuje Veronika.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- „Samo o sebe sledovať Orlanda, ak to beriete iba ako zábavu, nie je až tak nepekné. Ak si však presvedčená, že je to nesprávne, prečo to robíš ? A prečo si myslíš, že práve Karolína je nezbednica ? Ty si nejaká „zbednica“ ? Veď robíš to isté !“ – snažím sa jej oponovať.

-„Ja viem, že je to zatiaľ nevinná hra. Ale čo keď ma bude Karolína nahovárať, aby sme časť Orlandových zásob čmajzli pre seba. Čo potom?“ – spovedá ma ďalej Veronika.

-„A už Ťa Karolína na niečo také nahovárala ?“ – opýtal som sa dôrazne.

-„Nuž zatiaľ nenahovárala, ale mohla by !“ – pokračuje Veronika už menej presvedčivo.

-„Počúvaj, potvorka malá“– hovorím prísne. „Nie si Ty tou nezbednicou ? Hovorí sa: podľa seba, súdim teba. Nepremýšľaš aj o tom, ako skontrolovať Orlandove zásoby ?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-„Zisťujem, že sýkorky mali pravdu, keď tvrdili, že ste dobrý psychológ. Preto Vám volám !“ 

-„Odkiaľ o mne vedia sýkorky ? Žiadna tu doteraz nebola !“ – vyzvedám pre zmenu ja.

-„Ako viem, tak od dedinských vrán. Lebo tie sa chválili, že Vás poznajú“ – oznamuje Veronika.

-„No jasné, vrany ! Boli tu vyzvedať, čo by nemali vykvákať, tak teraz kvákajú o mne !“

-„Nuž pán Medikus, čo mi poradíte ? Ako dosiahnuť, aby som nemala špatné myšlienky ?“

-„To máš ťažké, Veronika, lebo myšlienky veľmi neovplyvníme. Prichádzajú samovoľne. Ide o to, či sa nimi riadime, alebo ich necháme odísť bez povšimnutia. Prípadne sa poučíme“- poučujem. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

-„Takže ak nepočúvnem špatné myšlienky a tiež nevykonám nič zlé, bude to v poriadku ?“

-„V úplnom poriadku“ – odpovedám stále nie celkom spokojnej Veronike. „A čím viac zlých myšlienok neposlúchneš, tým viac ich odíde a čoraz menej ich bude prichádzať !“

-„No čo vtedy, ak ma na niečo zlé bude niekto nahovárať, napríklad Karolína ?“ – pokračuje.

-„Zlé návrhy sú ako zlé myšlienky. Jednoducho Karolínu neposlúchneš, navyše jej vysvetlíš, že nikomu nič zlé netreba robiť. Ak niekto niekomu robí zle, časom sa mu to nejako vráti !“

-„Myslíte ? To je tak, že keby sme Orlandovi ukradli oriešky, niekto by ukradol zásoby aj nám ?“

-„Napríklad. Alebo Orlando by to celé zistil a vy s Karolínou by ste prišli o priateľa. Orlando by sa potom s vami už nikdy nechcel kamarátiť. To by sa vám páčilo ?“ – pripomínam ďalej.

-„Neviem ako Karolíne, ale mne by sa to určite nepáčilo. S Orlandom sme prežili v lese najkrajšie chvíle a najbláznivejšie naháňačky. Bez neho by nebola žiadna zábava“ – priznáva Veronika.

-„No tak vidíš, celkom dobre sme si to vysvetlili. Si veľmi rozumná a rozvážna. A zrejme aj odvážna. Ale už šup -šup do lesa, aby Ťa niekto neobjavil. Maj sa fajn a niekedy sa ozvi !“

-„Ďakujem, ujo Medikus. A dovidenia!“ -rozlúčila sa Veronika a zložila telefón.

-„Dovidenia ..., potvora jedna nezbedná !“ – podotknem iba tak, pre seba. Nuž ale povedzte, milé deti, aké by to boli veveričky, keby neboli nezbedné ?! Asi by to ani neboli veveričky ...

  

Jaroslav Liptay

Jaroslav Liptay

Bloger 
  • Počet článkov:  339
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nenarodil som sa, nedokázal som to. Porodila ma moja vlastná matka (iná toho nebola schopná...) Odvtedy si zvykám žiť ... (snáď sa mi to včas podarí...?!) Zoznam autorových rubrík:  Povietkovaniebá-snenieMyšlienkySpoločnosťBlogogáňBlogôňkovoKuklapuklaLesáreňPermoníkovoJajka-niePra-mienkyDeblogácieNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu