Jeseň sa prevalila do druhej polovice a novembrové rána boli pomerne chladné. Dnes však bol neobvykle pekný a slnečný deň, takže na poludnie bolo vonku celkom príjemne. Práve som uvažoval ísť na obed a cestou späť kúpiť pre Agátu nejakú maškrtu, keď som z čakárne začul ťapkanie a fučanie. Otvoriac dvere uvidel som dobre urastenú dospelú vydru, ktorá sa rázne domáhala pomoci. Kým sa usadila na sedačke vypila celú misu vody. Agáta sa radšej schovala do svojho brlôžka a jej zvedavé očká prezrádzali, že so záujmom sleduje nevšedného návštevníka. Vydra s námahou naberala dych a pôsobila značne podráždene.
-„Vitajte, milá vydra, čo môžem pre Vás urobiť ?“ –privítal som priateľsky hosťa.
-„Dobrý deň, doktor. Nerada obťažujem, ale mám nového suseda, ktorý obťažuje mňa. Je ním zajac Adrián. Je drzý, nezdvorilý, tyká mi a hovorí, že vraj som tydra. Inokedy sa mi zas vysmieva, že mám barbarské spôsoby. Volám sa totiž Barbara. Nuž povedzte, doktor, nie je to hlúpe? Ani to by mi však až tak neprekážalo, ale posmieva sa aj mojim malým vydrám. Vraj oni sú len také čaptavé podvodníčky. Vari môžeme za to, že žijeme zväčša pod vodou? Trpím tým už pár týždňov, no teraz som si povedala, že dosť! Ježkovia Norbert a Regína mi poradili, aby som sa na Vás obrátila. Aj cestu cez polia a záhrady mi ukázali. V lese neďaleko rybníka si pred pár dňami zariadili brloh na zimný spánok. Vraj ich už v meste všetko vyrušovalo. Nuž som tu, aj keď som myslela, že tú cestu už neprežijem“ - ukončila monológ Barbara.
-„Vidím, že pre Vás je to vážny problém, ak ste riskovali takú cestu“ - vravím vľúdne.
-„Už áno, aj keď som dlho verila, že ma zajačie reči nerozhádžu“ - spresňuje vydra.
-„Je zaujímavé, že akurát zajac Adrián sa takto prejavuje, lebo podobný problém ešte celkom nedávno potreboval riešiť on. Aspoň dúfam, že som mu vtedy pomohol, lebo neskôr sa už neozval. Mohol by som sa s ním skontaktovať a vytýkať mu jeho chovanie, z toho by však ľahko zistil, že ste sa na neho sťažovali. Dám teda radšej radu Vám, možno pre začiatok to bude stačiť. Blíži sa december, čas mikulášskych a vianočných darčekov. Opýtajte sa Adriána, keď bude znovu zabŕdať, či už má pre deti pripravené darčeky. A či sa nebojí, že v hlbokom snehu sa mu bude ťažko darčeky roznášať. Snáď to pomôže ! – navrhol som Barbare.
Vydra akosi nechápala môj zámer, no nakoniec s návrhom predsa len súhlasila. Zdvorilo mi poďakovala a cez dvory a záhrady sa pobrala k svojmu rybníku. Výsledok prišiel skôr ako som očakával. Už o dva dni telefonoval zajac Adrián a jeho hlas znel nepríjemne. Tušil som obsah hovoru, ale reagoval som naoko prekvapene.
-„Ahoj Adrián, som rád, že voláš. Skúsil som Ti minule volať, ale Tvoj mobil nebol zapojený. Mal si snáď vybité batérie ? –začal som úmyselne zahovárať, čo zajaca ešte viac podráždilo.
-„Vy vari nepozeráte televízne reklamy? Mali by ste predsa vedieť, že zajace používajú perfektné batérie. To sponzor našich telefónov menil prevádzkovateľa mobilnej siete, takže pár dní sme mali výpadok. Volám Vám však kvôli vydre ! Správa sa podobne, ako predtým vrana“.
-„Nerozumiem! Snáď vydra očakáva od Teba kraslice? Veď sa neblíži Veľká noc!“ –odbočujem úplne.
-„Čoby kraslice. Tentoraz mikulášske a vianočné darčeky! Vraj či ich mám pre deti pripravené? Vari som ja nejaký Mikuláš alebo Santa Klaus? To by mi chýbalo trmácať sa v snehu s nejakými darčekmi. Nestačilo, že ma vrana obťažovala? A zrazu ešte nejaká tydra!“ – zlostil sa Adrián.
-„Počuj, Adrián, aká tydra?“ –pýtam sa prísne. „Nebol si to najprv Ty, kto začal zabŕdať do vydry?“
-„Zrejme áno. Viete, doktor, od istého času sa sám nepoznávam. Tá vrana ma vždy tak vytočí, že som nahnevaný na celý svet. Nedávno ma znovu objavila a pýtala sa, kedy začnem chodiť do školy. Síce som jej drzo povedal, že už mám dávno ukončené gymnázium a chystám sa na univerzitu, ale potom som radšej ušiel až k rybníku. Mám však obavy, že Xantipa ma všade nájde a znovu si voči mne niečo vymyslí. Nuž som od istého času protivný ku každému, teda aj k vydre a ešte viac k jej mláďatám. Potom ma to vždy mrzí, ale neviem sa ovládnuť. Len čo vydra spomenula tie darčeky, skoro ma porazilo. Poraďte, čo mám robiť? –zaúpel Adrián.
-„Viem aká je vrana dotieravá, no skús sa upokojiť. Keď všetko obrátiš na žart, tak ako so školou, možno ju omrzí do Teba zabŕdať a nájde si niekoho iného. Pamätáš, sám som ju vtedy o to žiadal a znovu to urobím. A Ty nedávaj na sebe poznať, že Ťa to rozčuľuje, lebo to vranu ešte viac povzbudzuje. Najmä si zlosť neventiluj na niekom, kto za Tvoje problémy s vranou nemôže. Vydra je dáma, možno aj staršia ako Ty, buď k nej zdvorilý. Potom nebude zabŕdať.
-„Nuž skúsim teda. Ďakujem Vám za radu, doktorko, určite sa ešte ozvem“ – rozlúčil sa zajac.
Prešlo pár dní a Adrián volal znovu. Hlas mal už veselší a v telefóne som počul, ako mu niekto robí spoločnosť.
-„Haló, doktor Medikus? Tu je Adrián. Mám pre Vás dobré správy. Spriatelil som sa s celou rodinou vydry Barbary. Všetci sú veľmi príjemní, aj na vranu sa chystáme spolu. Hlavne som uznal, že vydry nie sú žiadne čaptavé podvodníčky. Nielen dosť rýchlo sa pohybujú po súši, ale perfektne plávajú a dlho vydržia pod vodou. Ja by som sa hneď utopil. Teraz posedávame na brehu jazera a využívame posledné jesenné lúče slnka. Barbara však vraví, že stretávať sa môžme aj keď rybník zamrzne. Je tu vedľa mňa, dám Vám ju k telefónu“ –dohovoril Adrián.
-„Dobrý deň, doktorko! Ako počujete, všetko je už v poriadku. Ešte raz Vám ďakujem aj v mene mojich mláďat. A nemajte obavy, na Xantipu si spoločne niečo vymyslíme“ – hovorí vydra.
-„Môžte sa jej napríklad opýtať, či aj ona sama pripravuje pre deti nejaké vianočné darčeky. Mohla by im odlomiť pekné zelené imelo, ktoré rastie tak nedostupne vysoko v korunách stromov. Deti by sa mu určite potešili. Potom by z vďaky častejšie zvieratkám a vtákom do lesa aj nejaké maškrty priniesli“- skúšam poradiť nejaký návod proti dotieravosti vrany.
Tento telefonát mi urobil nesmiernu radosť. Bol som presvedčený, že proti spoločným silám vydry a zajaca vrana Xantipa nemá šancu. Deti, vy si čo myslíte ? Alebo máte aj nejaký iný recept ? Napíšte do diskusie!
