O zajkovi, ktorý nemal rád veľkonočné zvyky

Písmo: A- | A+

Medocína z lesárne od zverológa Medikusa podľa receptopisu č. 7

 

     Tohtoročný marec sa vôbec nevydaril. Je koniec mesiaca a teplého jarného slnka nikde. Až dnes sa na chvíľu predralo spoza mrakov a vysušilo po každodenných dažďoch a snežení aj našu ulicu. Práve som chcel využiť prestávku na krátky relax, keď zazvonil telefón. Namiesto pekného zážitku z jarného slniečka mi však do ucha zahučal podráždený hlas:

-„Dobrý deň, tu zajko Adrián. Doktor, pomôžte mi, lebo to nevydržím !“ -prosil zajac.

-„Dobrý deň. Upokoj sa, povedz odkiaľ voláš a prečo si rozčúlený“ -vyzvedám.

-„Volám predsa z mobilu. Každý zajac má totiž mobil, aby sme mohli vzájomne jeden druhého upozorniť na nebezpečenstvo najmä pred líškou“ -vysvetľuje Adrián.

-„Nemám Ti ja zavolať? Kvôli telefónnemu účtu“ -a spomínam na maca Medára.

-„Nerobte si starosti, účty nám uhrádza Sloboda zvierat“ -informuje ma Adrián.   

Keďže prispievam na konto Slobody zvierat, považoval som hovor za vyriešený.

-„Rozčuľuje ma vrana Xantipa“ -podráždene pokračuje zajko. „Preto vám volám. Pred rokom mi urobila to isté, až som to nevydržal a presťahoval som sa. Vrana však môj brloh našla a mám ju na krku znovu. Priletí aj stokrát za deň, sadne si na neďaleký strom a kváka, a kváka. Že či mám nakúpené vajíčka a farby, kedy začnem maľovať veľkonočné kraslice, ako unesiem košík s vajíčkami a podobné hlúposti. Už mi z toho niekoľko dní hučí v hlave. Čo na to poviete, doktorko, čo sú to za táraniny? Vari zajace vyhotovujú nejaké kraslice? Mohli by ste Xantipe povedať, aby s tým konečne prestala ?“ -prosí zajko.

-„Nuž dobre, čo môžem, pomôžem. Kde však nájdem tú Xantipu ? -zisťujem.

-„Sedí tu oproti, dám Vám ju k telefónu“ -okamžite reaguje zajko.

Poriadne ma to zaskočilo.

-„Kvá -kvá -kvá, vrana od hory k vám hovorí. Vraj ste nejaký doktor? A už ste niekoho z niečoho vyliečili?“ -zakvákala hlasno, až mi v uchu zaľahlo.

Preložil som si slúchadlo k druhému uchu.

-„Dobrý deň! Počúvaj, Xantipa, Teba by som rád vyliečil z obťažovania iných zvierat. Navyše do zajaca Adriána zapáraš neprávom. Kraslice vyrábajú najmä zručné ženy, alebo si veľkonočné vajíčka priamo maľujú deti. A skús si predstaviť, koľko asi váži košík plný vajec. Nie maličkých -vtáčích, ale slepačích. Môže to zajko vôbec uniesť?“ -snažím sa vysvetliť vrane.

-„Zrejme sa mýlite, doktorko. V knihách a na pohľadniciach som videla, ako zajkovia maľujú vajíčka a nosia ich v košíkoch. Ak to však nie je pravda, tak prečo nás, ako aj deti, takýmito knihami zbytočne dezorientujú. Potom zariaďte nápravu ! –rozhorčene kvákala Xantipa.

-„Túto vec sotva môžem nejako ovplyvniť alebo vyriešiť, no zistím čo sa s tým dá robiť. Uver mi však, že zajkovia v tomto zmysle nemajú mnoho spoločné s Veľkou nocou. Asi iba to, čo na jar všetky ostatné zvieracie mláďatá. Napríklad malé kuriatka a jahniatka sú významnejším symbolom jari a Veľkej noci, ako zajačiky. A maľovanie vajíčok a výroba kraslíc sa so zajacmi spája neprávom. Sú iba výtvarným motívom pre autorov veľkonočných pohľadníc“ -vysvetľujem problém podrobnejšie.

-„A čo zavŕtavanie do zajaca? Čím sa teraz budem zaoberať? –pýta sa sklamane.

-„Počuj, Xantipa: Keď Ťa tak baví zavŕtavať do ostatných zvierat, nájdi si nejakú zmysluplnú kontrolnú činnosť a kritizuj tých, ktorí majú nedostatky. Napríklad majú pred brlohmi a okolo hniezd neporiadok, ktorý špatí lesné prostredie. Predovšetkým takým vytýkaj nedbalosť a pripomínaj úlohy. A ak to nesplnia ani po upozornení, vykvákaj to po lese ! – navrhujem.

-„To nie je zlý nápad. Hneď teraz by som mohla spomenúť, napríklad havrany alebo straky majú neporiadok v hniezde a všade okolo. To by som teda mohla kritizovať?“ –pýta sa.

-„Myslím si, že áno. Neurob to však v žiadnom prípade urážlivo a neobjektívne. Mala by si upozorňovať a kritizovať iba tých, čo si to zaslúžia, aby sa to nikoho nedotklo“.

-„Ale keď sa niekto nahnevá alebo mi vynadá, môžem sa odvolať na Vás?“ –skúša alibisticky.

-„To sotva ! Ja Ťa totiž nenahováram, hľadám iba motív na krátenie Tvojho času, ako náhradu za zlomyseľné rýpanie do zajaca Adriána“ -upozorňujem Xantipu dôrazne.

-„Takže dôsledky za takúto poriadkovú službu mám znášať sama? To si teda ešte rozmyslím, či práve ja mám upozorňovať na nedostatky. Beztak vtáci a zvieratá žiadny veľký neporiadok po sebe v lese nezanechávajú. To skôr ľudí by bolo treba kritizovať. Viete si vôbec predstaviť, čo ľudia po sebe v prírode zanechajú? Papier, odpadky, fľaše, igelitové vrecká a tašky, mnohé iné staré predmety a vyradené veci. Videla som aj nepotrebné práčky, sporáky, chladničky, televízory, vraky áut. Je toho toľko, že sa to takmer vymenovať nedá. Takže aká zvieracia polícia? Nuž veru tak, kvaky -kvak, nebudem ja nikoho z lesných tvorov prenasledovať. Ale ak zbadám  nejakého ľudského tvora, ktorý zanechá v lese odpad, také kvákanie spustím, že vás až v meste budú z toho uši bolieť. Čo nato poviete, doktorko ? -zakvákala Xantipa.

     No čo som mohol povedať? Musel som jej dať za pravdu. Sám dobre viem, aké veľké množstvo odpadu vídavam, keď idem do lesa na prechádzku. Až sa hanbím za takýchto „milovníkov“ prírody, ktorí ju „obohacujú“ o veci, ktoré už oni samy považujú za niečo nepotrebné. Vari to príroda potrebuje? Nuž, milí mladí čitatelia, keď najmä neskoro v jeseni alebo v zime zbadáte v okolí miest a dedín kŕdle vrán a havranov, ktoré nadmieru hlučne kvákajú, tak to nás, ľudí, iba upozorňujú, že sme im nejakým odpadom opäť znešvárili ich prírodné životné prostredie.