O zdravotnej zábezpeke, z ktorej ma takmer šľak trafil

Písmo: A- | A+

Tentoraz trochu neobvyklý "príbeh" (č.16),  kedy zverológ Medikus nevydal žiadny receptopis ...

 

      Teda milí moji, ten Štefan mi dal zabrať. Nemám na mysli „Štefana“, akože druhý sviatok vianočný, ale priateľa Štefana z Poloninského národného parku. Aby ste si nemysleli, že som koledoval a „scápal“ sa, nebodaj, v nejakom zvieracom brlohu. Nič také. To iba vo vlaku cestou z Humenného som uvažoval, aké starosti asi budem mať so zlepšením vlčieho imidžu. Ak nikoho nenájdem, aby písal pozitívne o vlkoch, tak to najskôr bude moja úloha. A to som ešte netušil, že už o pár dní prídu správy horšie ako v príšernom sne. V horách Západných Tatier, v území s najprísnejšou ochranou prírody, ktosi zastrelil vlka. Údajne nejaký miestny poľovník. Približne v tom čase na inom mieste zavolali poľovníkov na parkovisko kamiónov, aby tam odchytili chráneného rysa, ktorý sa našiel na korbe vozidla. Predpoklad bol, že po odchytení  umiestnia rysa v zoologickej záhrade. Jeden z poľovníkov však rysa zastrelil. Len tak, z ničoho nič, bez závažného dôvodu. Čo potom možno čakať od pytliakov, ak si takto počínajú tí, ktorí sa o zver majú aj starať ?!

     V takomto rozpoložení, s naliehavou otázkou kde a ako začať v ľuďoch budovať kladný vzťah k vlkom, ma zastihli ešte aj ďalšie problémy. Najprv sa na audienciu objednala sýkorka Studienka, ktorú trápila akási neuskutočnená návšteva. Tak rýchlo štebotala v telefóne, že som pochopil iba to, že mi všetko musí tak či tak vysvetliť osobne. A v závere roka ma očakávalo najmä nepríjemné úradovanie so zvieracími zdravotnými poisťovňami. Tentoraz to však už presiahlo únosnú hranicu. Pôvodne existovala jedna „Základná zvieracia zdravotná zábezpeka“ pre všetky vtáky a zvery. V našom žargóne ju voláme „4 Z“ (čiže „štvorzetka“). Ale pred pár rokmi vznikla nová „Združená zvieracia zdravotná zábezpeka“, ktorá združovala aj hmyz. Údajne si ju vylobovali chrústy, ktorým počas chladnej jari vždy skrehli krídla. Takmer im to ani neprešlo, lebo chladnú jar si už skoro nikto nepamätá, no vtom sa do toho „zabodli“ čmeliaky. Vraj nektár na kvetoch poškodzujú nečistoty z ovzdušia, z čoho oni majú potom rôzne alergie. V podstate išlo o druhú poisťovňu „4Z“, zrejme kvôli väčšej prehľadnosti. A vo vzduchu ešte „visel“ osud tretej poisťovne pre vodné živočíchy. No žaby sa s rybami nedokázali dohodnúť na spoločných podmienkach zábezpeky, keďže žaby si občas odskočili aj na suchú zem. „Vari majú ryby znášať riziká pohybu po lúke?“ –rozčúlil sa kapor. Nuž zatiaľ z prepoistenia nebolo nič a všetci zostali v zábezpeke „4Z“. Teda v tej prvej 4Z. Chaos v evidencii prepoistených mi tak spôsobil najväčšie starosti u motýľov a mravcov. Údajne mnohí so zmenou súhlasili, no nikde to neohlásili a zaliezli na zimný spánok. Mne sa teraz vyhráža „Oko dozerajúce na zdravotnú zábezpeku zvierat“, ktorému šéfuje orol. Vraj zmluvy so zábezpekami neuzná bez preverenia údajov aj zo strany poistencov. Odvolal som sa k zvieraciemu súdu, ktorému predsedá sám havran, za čo vďačí svojmu krásnemu čiernemu „taláru“. Vrany však hneď škriekali, že ak ich havran podrazí a súd vyhrám, poženú ma pred ombudsmana medveďa. Napriek miernej zime dúfam, že maco chrápe, čím by som získal čas na odstránenie nedostatkov v poistných zmluvách.

      Už som sa chystal dať si prestávku a užiť si krátky oddych okolo nového roka, keď v tom Agáta doniesla poštu. Bol to oznam o zmenách v cenách liekov. Vraj aby lieky boli lacnejšie a tým dostupnejšie viacerým zvieratám. Tu treba hneď povedať, že za mnohé problémy môžu najmä zvieratá. Kedysi nebol problém zapiť vodou tabletu penicilínu. No ako sa objavil sirup s obsahom antibiotík, tablety nikto nechcel. Teraz to chce Združenie zvieracieho zdravotného zabezpečenia, teda ďalšie a úplne iné „4Z“ (do šľaka !), riešiť zmenou cenovej politiky. Čo sa dá robiť, nejako to musím zvládnuť, veď aj Agáta pomôže. Neviem však, ako to stihne srna Algena, majiteľka našej zvieracej lekárne. Hrôza pomyslieť. Distribútor liekov, srnec Mentol, síce sľúbil pomoc, na rýchle zvládnutie zmeny cenoviek u väčšiny liekov to sotva bude stačiť. Preto už na Silvestra som začal hľadať brigádnikov, ktorí by mohli srne Algene pomôcť. Ochotný bol najprv iba ďateľ Herman, no na naliehanie sa pripojila veverička Timea a drozd Konrád s partnerkou Gertrúdou. Tak-tak to spoločne zvládli za tri dni. Orol Controlor sa už vyhrážal, že keby to trvalo ešte ďalší deň, uloží srne Algene pokutu. Dravec jeden nekontrolovaný !

      Výsledkom tohto cenového bláznenia bolo, že niektoré zvieratá už nechceli drahý sirup, prípadne módne vitamínové prípravky, ale tabletky a obyčajný Celaskon. Keďže zima takmer žiadna, teplé počasie prialo rôznym bacilom, počet kýchajúcich a usoplených pacientov rástol. Za pár dní som mal už limity stanovené zvieracími poisťovňami prečerpané. Čo však robiť ? Zavrieť dvere ordinácie pred smrkajúcim nosom pacienta by bolo nezdvorilé. Nuž som teda ordinoval zadarmo, až sa mi z kečky parilo. Prijatie sýkorky Studienky som preto musel odložiť. Zrejme neskôr Vám budem môcť vyrozprávať jej príbeh, no iba v prípade, ak to bude niečím zaujímavé. A najmä ak budem stíhať, prípadne vládať, lebo v týchto dňoch som unavený ordinovaním, že pri písaní zadriemem. Aj tento príspevok som vyťukával po písmenku, ako keď ďateľ Herman cenové kódy na lieky vyrážal. Viackrát ho srna Algena napomenúť musela, lebo by sa bol zobákom cez obal až do ampuliek prevŕtal. Hádam čoskoro tieto novoročné starosti pominú a budem môcť nejaký nezvyklý prípad opísať. Takže nateraz, deti, dobrú noc!