Permonícka odysea ( 11 )

Písmo: A- | A+

Milí mladí priatelia, rodičia a iní blogujúci, vitajte, permonícka odysea pokračuje ďalším príbehom. Pozrime sa, ako sa Vedkovi a Zvedkoví darí na brehoch Hrona. Záujemcovia o krátku prózu pre deti môžu sledovať aj rubriky: Kuklapukla a Zverológia, básničky môžete nájsť v rubrikách Blogôňkovo a Jajka-nie.  Príjemnú zábavu !

Stretnutie s Kornelom  

       Keď leto skončilo a dole Hronom už plávalo viac žltých listov ako vodákov, znervóznel aj Vedko. Zvedko síce vedel plávať takmer ako kapor, no využíval to čoraz menej. Voda bola postupne viac a viac chladná, takže sa zriedka venoval aj svojej novej záľube, ktorou sa stalo potápanie. Najradšej sa ukrýval v zátočine a rýchlosťou sa snažil vyrovnať pstruhom, čo sa mu však nedarilo. Keď konečne pochopil, že bleskový pohyb pstruha je nad jeho sily, začal radšej trénovať dĺžku pobytu pod vodou. Nízka teplota Hrona však aj tento tréning ukončila.  

       Čoraz väčší chlad jesenných dní začal robiť starosti aj Vedkovi. Bolo sa treba rozhodnúť, či provizórny úkryt v neďalekej húštine opustia, alebo ho začnú zdokonaľovať na pobyt počas zimy. Obaja však rozhodnutie odkladali. Zvedko z prirodzenej lenivosti, Vedko v nádeji, že Kornel sa predsa len objaví a oni sa presunú na iné miesto.

      Začal október a ranná hmla trvajúca často až do poludnia zahaľovala okolité lesy sfarbené do pestrej palety všakovakých jesenných farieb. Permoníci pochopili, že situácia začína byť vážna a treba konať. Vždy večer si navzájom sľúbili, že nasledujúce ráno určite a neodkladne začnú konármi a lístím spevňovať a zatepľovať úkryt. No ráno po rozplynutí hmly vyšlo slnko a pokračujúce teplé babie leto pevné predsavzatia našich kamarátov akosi „rozpustilo“. Počas jedného chladného večera však Vedko rázne rozhodol, že vyčkávaniam je koniec a budúce ráno začnú s prácami. Takto uspokojení jasnými predsavzatiami a dobrými úmyslami začali sa hotovať k spánku. Vtedy v zadnom otvore chatrče v smere od lesa čosi zašuchotalo a ozval sa mohutný a zlostný hlas:

- „Ký šľak sa to v mojej skrýši usalašil ?  Bol by v tom čert, aby som mu gate nevyprášil ?!“

- „Kornel“ – vykríkol Vedko a hneď pokračoval: -„Čože Ty takto poctivé stvorenia strašíš ?! Už viac ako rok blúdime, Teba hľadáme. A Ty nás takto vítaš ?!“

- „Vari to je......?......hádam to nebude.....? Zle vidím, no sluch mám dobrý! Počujem Vedka? Veď to by bol zázrak! Kde by sa tu vzal ?!

- „Nuž veru, uši Ťa neklamú. A ak ruky trochu viac zdvihneš a v tme sa zorientuješ, aj môjho mladého priateľa Zvedka uvidíš!“

     Radosť permoníkov zo stretnutia bola nesmierna a rozprávanie trvalo dlho do noci. Vedko so Zvedkom Kornelovi celé svoje putovanie do podrobností porozprávali. Kornel sľúbil, že on svoj dlhý príbeh a dobrodružstvá od odchodu z Perneku bude až počas ďalších dní rozprávať. Zvedko by síce najradšej hneď a aj bez spánku celú noc Kornelove zážitky počúval, no bolo treba si oddýchnuť a na nasledujúce dni sa pripraviť. A my všetci, milí malí čitatelia, určite budeme pri tom.