reklama

Svadobný let mravcov

Prvý príbeh z krajiny Kuklapukla

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 

 Za dedinou Tlakapaka, hneď na okraji lesa, bol v mravenisku od rána čulý ruch. Keby sme však povedali, že to v ňom hučalo ako v mravenisku, nebola by to pravda. A keby sme uviedli, že to tam hučalo ako v úli, tiež by to nebola pravda. Lebo mravce nehučia, nebzučia, nepískajú, nevydávajú ani iné hlučné zvuky. Možno pri práci od námahy vzdychajú, ale veľmi tichučko, lebo sú pracovití a na námahu zvyknutí. Možno ste si, milé deti, mali možnosť všimnúť, že taký malý mravček nesie náklad viacnásobne väčší ako je on sám. A viaceré mravce sú schopné uniesť aj veľké steblá trávy, lístie, drievka a vetvičky. Veď z čoho iného by postavili také obrovské mraveniská.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Tentoraz však čakala na mravcov významná udalosť. Chystali sa v tomto roku na ostatný svadobný let. Samčeky, len čo vykukli z kukiel, hľadali si kamarátov a spoločne obdivovali o niečo väčšie kráľovné – samičky. Aj mravec Akonavec sa zvedavo ohliadal okolo seba či neuvidí nejakého okrídleného samčeka. Dosť dlho sa však musel predierať popri kŕdľoch neokrídlených samičiek, ktoré vytrvalo budovali nové cestičky, chodníky a izbičky. Z bočnej chodby práve vyliezal statný mravec, strhávajúci zo svojich krídiel zvyšky kukly.

„Čo sa tak zvedavo dívaš ?“- opýtal sa nášho mravca Akonavca.

„Práve hľadám nejakého spoločníka, s ktorým by som letel na svadobný let. Prenasledovanie samičiek vo dvojici sa mi zdá veselšie“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Zrejme s Tebou by bolo naozaj veselo, lebo ako vidím, tak sa v tom veľmi nevyznáš. No nevadí, môžeme letieť spolu. Ja sa volám Taknavec.“

„A ja som Akonavec. Ale prečo myslíš, že sa nevyznám ?“

„Lebo samičky netreba prenasledovať, samé nás budú zvádzať k svadobnému letu“.

 A tak aj bolo. Samičky sa chichúňali, narážali tykadlami do samčekov a tí im to vracali. Niektoré drzé samčeky sa obtierali o samičky celým telom, ale tak, aby sa vzájomne neporanili, alebo neporušili krídelká. Za chvíľu sa to v mravenčom roji len tak hmýrilo.

 Keď kŕdeľ mravcov obletel okraj lesa, vrátili sa samčeky a samičky do mraveniska. Zároveň všetci odložili krídla, lebo ich už k ďalšiemu životu nepotrebovali. Medzitým ostatné samičky – robotníčky pripravovali izbičky pre samičky – kráľovné. Robotníčok bolo najviac, v každom mravenisku žili a pracovali celé desaťtisíce. Krídla im nikdy nenarástli, ich úlohou bolo zabezpečovať stavbu a prevádzku mraveniska. Teraz ich čakali úlohy najdôležitejšie, lebo bolo treba zabezpečiť pohodlie pre samičky- kráľovné. Po každom svadobnom lete sa totiž začínal nový cyklus v živote mravcov. Teraz to bolo ešte zložitejšie, lebo jeseň vrcholila a mravenisko bolo treba pripraviť na zimu. To všetko bolo novinkou aj pre nášho mravca Akonavca. Vykľul sa z neho mravec zvedavec. Chcel vedieť, čo má ďalej robiť, čo budú robiť kráľovné a čo robotníčky. Zvedavé ste aj vy, milé deti, čo sa dialo pred zimou v mravenisku ? O tom si povieme v budúcom pokračovaní príbehu, kedy sa opäť stretneme s našimi kamarátmi- mravcami Akonavcom a Taknavcom.

Jaroslav Liptay

Jaroslav Liptay

Bloger 
  • Počet článkov:  339
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nenarodil som sa, nedokázal som to. Porodila ma moja vlastná matka (iná toho nebola schopná...) Odvtedy si zvykám žiť ... (snáď sa mi to včas podarí...?!) Zoznam autorových rubrík:  Povietkovaniebá-snenieMyšlienkySpoločnosťBlogogáňBlogôňkovoKuklapuklaLesáreňPermoníkovoJajka-niePra-mienkyDeblogácieNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu