Idem z práce ako vždy: zahĺbený do svojich myšlienok (možno o trvácnosti úkazu „homo homini lupus“), keď oproti mne úderka TV. Keďže kamera už frčala, hovorím si: Tak Ti treba, tak či tak už skončíš na nejakom kanále. Keď odmietnem, ukážu ma ako večne nespokojného občana, ktorý však v konkrétnej situácii nehodlá vyjadriť svoj názor. Nuž a kto by odmietol príťažlivú redaktorku, ktorá už núka svoju vnadnú výbavu, tentoraz mikrofón. Vraj: Aký mám názor na zákaz fajčenia v reštauráciách? Zrejme by sa mi to páčilo, no nebude to len nejaká „haluz“?! Tak som teda zahuhňal pred kamerou, že úplný zákaz je zrejme hlúposť, no som za konštrukčne (stavebne) jednoznačné oddelenie prevádzky fajčiarskej od nefajčiarskej. Idúc ďalej uvažujem, že asi sa niečo deje(?). Už je zakázané fajčenie na pracoviskách, zamestnanci často pred budovami a na chodníkoch hltajú v chvate svoju dávku, ohorky sa kopia mimo popolníkov, mimo smetiakov na zastávkach MHD. Nezávideniahodná dymová chvíľa pre fajčiarov. Ako nefajčiar by som si s rozkošou mohol vychutnať: Tak im treba!, no vôbec to nie je tak. Mnohé opatrenia a nariadenia považujem za nedôstojné (prečo by zamestnanci nemohli mať odvetrané fajčiarne, aby to nerobili na ulici?), mnohé sú doslova formálne! Napr. text: Fajčenie škodí zdraviu. Určite aspoň 99% fajčiarov sa dozvie o škodlivosti fajčenia aj bez toho, aby sa robili drahé kampane. Rád by som spoznal aspoň jedného, ktorý prestal fajčiť iba preto, že si prečítal text o škodlivosti fajčenia na obale cigariet. Ale prosím, ak to treba, nech to je. Aj obrazy napadnutých orgánov na každom plote, pred každou školou či ambulanciou. No počas návštevy reštaurácie alebo baru aby fajčiar odbiehal od stola si zapáliť (na ulicu?), to mi príde hlúpe. Nie je lepším riešením mať dva druhy reštaurácií a nedohadovať sa o úplnom zákaze? Je na mojom rozhodnutí stráviť chvíle s fajčiarom v jeho prostredí, ak moja obeť v neprospech zdravia je kompenzovaná čarom prítomnosti váženej alebo blízkej osoby. Spomínam v dobrom na jedného starého priateľa, ktorého príbytok bol úplne impregnovaný cigaretovým dymom, pričom fajčil ten najlacnejší humus (Štartky alebo ako sa volali...). Vždy sme u neho boli zväčša nefajčiari, no duch toho príbytku a jeho energia boli také, že si nikto nezafajčený priestor ani neželal. Uvádzam to však preto, lebo priateľ mal jednu z najlepších obhajob, akú som počul: -„Pozri, Jaro, so ženami sa už iba zhováram, nie som hulvát, nenadávam, alkohol som nikdy nepil. Keby som ani nefajčil, tak zomriem ako svätec, a to si ja predsa nezaslúžim!“
Či chceme, alebo nie, či to uznávame, alebo nie, fajčenie je súčasťou spoločnosti stáročia. Kult tabaku, fajok, cigár je takpovediac aj súčasťou kultúrneho dedičstva ľudstva. Pozri napr. Ilja Erenburg (a jeho „Fajky“, literárne, aj sfilmované), Sir W. Churchill atď.). No som za postupné odbúranie tohto (zlo)zvyku v spoločnosti, celkom som za podporovanie zdravého spôsobu života, za život úplne bez tabaku! No nie prostredníctvom zákazov, formálnych nariadení a šikanujúcich metód. Lebo potom treba mať všade aj slogan: Žiť je škodlivé ! Chýba mi však napr. forma zdravotného pripoistenia pre fajčiarov, ale aj pre tých, ktorí majú blízko k poháriku. Pripoistenie dobrovoľné, no úhrada liečenia choroby preukázateľne spojenej s fajčením alebo alkoholizmom povinná. Prečo by nefajčiari mali prispievať na liečbu fajčiarom, prečo sa ako abstinent mám podieľať na úhrade liečby pečene nejakého vždy „naliateho“ návštevníka lokálov. Nedokážeme prijať zmysluplné riešenia, no zákonmi hodláme čokoľvek zakázať?! Bude to však naozaj účinné? Osobne som rozhodne proti, aby kohokoľvek zo spoločnosti, ako také hoviadko, niekto niekoho bičom zákona zaháňal do nejakého stáda, ktoré teraz tu niečo môže, potom hentam niečo nesmie!
Áno, zdravie je dôležité, zdravie je prvoradé. Poznáme však aj vyššie hodnoty. Dospelý človek by ich mal vedieť slobodne a samostatne definovať, mať právo ich aj uplatniť. Zrejme by v tomto prípade viac tolerancie medzi fajčiarmi a nefajčiarmi malo väčší osoh, ako zákaz. Slušná diskusia predsa nekončí tým, že niekomu zapcháme ústa, problém nevyriešime, ak niečo zakážeme a niekoho „vystrčíme za dvere“!
