Nie je to „moja parketa“ a ako bežný občan nemôžem sledovať množstvo sporov, ktoré už vedie „každý s každým“, no vzhľadom na svoju profesiu bol som prekvapený rozhodnutím súdu napr. vo veci poškodenia pamiatky v lokalite svetového dedičstva v Banskej Štiavnici zo strany veľkopodnikateľa a dnes už nebohého A. Rezeša. Ak aj poškodenie pamiatky najprv priznal, s pomocou právnikov potom dosiahol na súde rozhodnutie, že o pamiatkovej ochrane domu ani nevedel (sic!). Možno to „nevedel“ iba preto, že kupoval hodnotný dom v jadre pamiatkovej rezervácie. Iná kauza tohto druhu sa viaže k výstavbe vežového domu na Šancovej ul. v Bratislave, v ktorej súdy rozhodli v prospech stavebníka, aj keď ten zámerne od začiatku výstavby porušoval zákon, čo konštatovala aj stavebná inšpekcia (základy boli dimenzované na desiatky poschodí, aj keď podľa stavebného povolenia mala mať budova len 8 poschodí). Občania žijúci v tomto okolí vedia svoje, napriek zmene stavebníka sa spravodlivosti doteraz nedočkali. Rozsudok sa stáva bezdôvodným precedensom v uprednostnení podnikateľského zámeru pred záujmami občanov a celej spoločnosti chrániť životné a obytné prostredie obyvateľov a hodnoty architektonického dedičstva.
Čitatelia tohto blogu poznajú zrejme množstvo príkladov, kedy súdy rozhodovali „striktne“ v rozsahu niektorých paragrafov, s poukázaním na procedurálne chyby v prejednávanej veci či v prebiehajúcom procese, no zároveň „dostala na frak“ spravodlivosť a vyšší princíp. Často ukážkovo býva pošliapané známe „Bonus judex secundum aequum et bonum iudicat, et aequitatem stricto iuri praefert“ (Dobrý sudca súdi podľa zásad slušného a dobrého, pritom dáva prednosť ekvite pred striktným znením práva), ktoré platí od čias Rímskej jurisdikcie. Ak totiž petit spoločnosti stojí nad „petitom“ pochybného záujmu jednotlivcov a skupín, súdy by nemali podliehať rôznym objednávkam (často straníckym) a krkolomne hľadať paragraf ústretový skôr voči páchateľovi ako obeti. Keby tomu tak nebolo, nestretávali by sme sa už takmer denne s obrazmi nešťastníkov, ktorí pre tisícové pôžičky a úvery prišli o miliónové majetky. Tiež by nebolo viacero zločincov prepustených na slobodu iba preto, že nejaký sudca načas alebo vôbec nevykonal nejaký potrebný úkon. Nuž a kto teraz napraví tieto nedostatky, ak riešenie je aj v rukách tých, ktorí ich spôsobujú ?
