Mnohí dnes putujú a blúdia po zaručene „jediných a pravých“ cestách k Bohu, k Pravde, k Poznaniu, k podstate vesmíru a bytia... Niektorí podľa kníh, iní pod vedením skúseného učiteľa, mnohí pod vplyvom vodcu nejakej náboženskej sekty. Často skryte, no mnohokrát aj hlučne, demonštrujúc v uliciach svoju príslušnosť k „jedinej pravej viere“. Neuvedomujúc si zväčša, že ak chceme dôjsť k Poznaniu, musíme odhodiť všetky poučky, cesty a filozofie, aby sme mohli realizovať Seba, jedinú Podstatu, teda Bytie samotné. Chcem teda zdôrazniť, aby ste aj teraz neverili ničomu, čo som v tejto úvahe napísal. Ako prečítaním všetkých kníh sveta nedôjdeme k Poznaniu, tak učením rôznych náuk nedospejeme k Pravde. Všetko sú to slová, informácie, málo osožné bez uskutočnenia ich obsahu. A kto dosiahol Poznanie, ako hovorí Bhagavadgíta, pre toho majú knihy taký význam, ako studne počas povodne.
Neinformovanému čitateľovi by bolo vysvetľovanie Cesty Tao značne problematické, nie je to však na tomto mieste ani potrebné. Stačí si totiž uvedomiť, že aj toto učenie (Cesta) Tao, podobne ako ostané náuky a filozofie, vychádza z tých istých základov, z tej istej Podstaty. Pritom ani tak nejde o to, že všetci sme súčasťou tej istej planéty, jedného vesmíru, ale o to, že aj podstatou Cesty Tao nie je hmota, ale Duch. Alebo, ak chcete, tvorivá energia Te. Inak by sme všetci museli prekonať rovnakú vzdialenosť. Kým mnohí nedospejeme k Poznaniu ani po viacnásobnom obídení zemegule, niekomu stačí „pohyb“ v neveľkej záhrade. Spomínam si na príbeh, ktorý som čítal v začiatkoch mojich „duchovných“ cvičení. Pýtali sa mudrca, ako dospel k Poznaniu. Odpovedal, že štiepal drevo a nosil vodu. Na otázku, čo robí po dosiahnutí Poznania, jeho odpoveďou bolo: „Čo iné by som robil ? Štiepam drevo a nosím vodu.“
Priama cesta k Poznaniu (k Pravde, k Bohu), je aj „Cesta kresťanská“. Prevažne je to však (napr. aj v porovnaní z Cestou Tao) cesta ťažšia a zložitejšia. Cesta Tao má s kresťanstvom mnoho spoločného, predovšetkým je to však spoločný základ, ktorým je Stvoriteľ (Boh). Veď Tao nie je nič iné ako (kresťanský) Boh a tvorivá energia Te je Duch Boží (Svätý). Lebo „Ja som cesta“, hovorí Pán. O tom, že Tao znamená Boh, nás presviedča napr. aj text čínskeho učenca (Čuang-c´), ktorý zaznamenal stretnutie Konfúcia s jedným mudrcom. Prítomný žiak sa po stretnutí spýtal Majstra, prečo spolu vôbec nehovorili. „Poznal som v ňom Tao“ znela odpoveď, „a tak reč nemala zmysel!“
Pri porovnávaní učenia Tao a Bhagavadgíty je Tao takmer komplexné (univerzálna Cesta Tao). Bhagavadgíta uvádza viacero ciest k Poznaniu (Cesta činov, Cesta múdrosti atď.), nie však zjednocujúcu cestu (Cestu Jednoty). Pozorný a bdelý čitateľ však pochopí, že Jednota je v Bhagavadgíte ako celku. Obom učeniam, orientálnym filozofiám a náboženstvám obecne, však chýba „tretí rozmer“ cesty. To, čomu kresťania hovoria Boh – Syn. Je to Kristus, božia univerzálna sila, teda sám Boh v činnosti („Ja a Otec jedno sme!“), ktorú v sebe realizoval syn človeka Ježiš. Ukázal tým ľudstvu Cestu, ako možno dosiahnuť Poznanie (Spásu) láskou a sebaobetovaním v prospech blížneho. Že nejde o jednoduchú Cestu, to sme si pripomenuli aj v týchto veľkonočných dňoch.
Počas spoznávania viacerých filozofií a náboženstiev, nielen orientálnych, mnohých iste prekvapí viacero odlišností. V niektorých učeniach, ale napr. aj v náboženstvách podaktorých domorodých kmeňov (často mylne uvádzaných ako „primitívne“), vystupuje Boh v ženskom rode (ako „Matka“). Treba však vedieť, že Boh je „Otec a Matka“, princíp mužský a ženský v dokonalosti (inak by nebolo tvorenia!). Aj Adam mal pred „stvorením„ Evy oba princípy (preto aj podobenstvo o vybratí Adamovho rebra).
No aby som nepoprel to, čo som uviedol v úvode: sú to iba slová. Neverte tomu, čo som tu napísal. Ani ničomu inému. Všetky učenia sú barličky, ktoré by mal každý, kto chce dôjsť k Poznaniu a Pravde, odhodiť. A ísť vlastnou cestou. „Ak je žiak pripravený, učiteľ príde“, hovorí joga. Tým pravým učiteľom (guru) je naše vnútro, naše vnútorné (neosobné) Ja. Vždy ho môžeme počuť, ak odstránime všetky šumy a sústredíme myseľ. Ak budeme dostatočne očistení a bdelí, zistíme, že Pravda a Cesta (Boh) je v nás. Je tam stále („všadeprítomný Duch Boží“, alebo „energia Te“). To iba naše „osobné“ Ja, ohlušené každodenne vonkajším svetom, nepočuje. Kto však aspoň raz začuje ten Hlas, kto spozná svojho Učiteľa, snaží sa pod Jeho vedením kráčať vlastnou Cestou. Až k zastaveniu Mysle, k zastaveniu Vesmíru ... Lebo inej cesty niet. Niet ani Cesty Tao. (Taká je totiž Cesta Tao ...).
