Sú zelení nezrelí ?

Písmo: A- | A+

Po novembri 1989 tak veľký počet sympatizantov ako ZELENÍ stratili v spoločnosti snáď už iba kresťanskí demokrati. No ak trvalo roky, kým tak silné KDH, ktoré (v čase, keď „moc ležala na ulici“ nominovalo premiéra) kleslo takmer na hranicu zvoliteľnosti do parlamentu, tak zelení sa rozložili neželane rýchlo. Drobenie obrovského kapitálu, ktorý malo pred pádom bývalého režimu ochranársku hnutie, začalo totiž už vo VPN. Vypiť „kalich horkosti do dna“ doprial zeleným V. Mečiar, keď zo zvyškov vyblednutej „zelenej“ urobil súčasť privatizačnej mašinérie. Ak bezmocnému hovoríme, že je „ako Lazar“, tak strana zelených skončila „ako Lazarová“. Bude ešte vôľa na „nové začiatky“ ZELENÝCH? Je určitým avízom napr. rastúci počet ochrancov Tichej a Kôprovej doliny? Alebo môžeme na otázku uvedenú v názve článku odpovedať kladne? Aké sú príčiny absencie „zelenej alternatívy“ na Slovensku?

      Na vrub nezrelosti (až naivity) nielen zelených, ale väčšiny očakávajúcej po Novembri 89 humanizáciu a duchovný rozvoj, možno pripísať mnoho súčasných nedostatkov v spoločnosti, no neexistenciu ako tak silnej strany zelených sotva. Môže sa zdať, že podobne ako iné strany sa aj zelení „rozširovali“ delením, no to je takpovediac „optický“ nedostatok. Príčinou je, že súčasná spoločnosť (aj na Slovensku!), zelenú alternatívu nechce. Niežeby ju nepotrebovala, potrebuje ju viac ako kedykoľvek predtým. No kým ochranárske hnutie za bývalého režimu profitovalo zo všeobecnej nelásky ku komunizmu a straníckemu aparátu, dnes je nepriateľom zelených najmä „konzumizmus“. Ten je síce hrozbou pre celé ľudstvo, no žiadajte od dakoho, aby sa vzdal čo len sna po blahobyte. Nieto aj auta, dovoleniek lietadlom do najvzdialenejších „destinácií“ (krásne slovenské slovo, že?), luxusného bývania požierajúceho množstvo energií a plodiaceho splodiny a odpad. Atď. blá-blá-blá... Všetci o tom vieme, ibaže žiť ekologicky je akosi nad naše záujmy. Navyše si predstavte stranu (zelených), ktorej programom je zníženie výroby áut, útlm leteckej dopravy (ako jedného z najväčších znečisťovateľov ovzdušia), útlm množstva škodlivín produkovaných priemyselnými gigantmi, od ktorých závisí export a rast nášho HDP a pod. Aby volič vypoklonkoval takúto stranu z politického spektra, na to nemusí byť ani „zelená“. S takýmto programom by skončila (nielen u nás) každá strana. Aj SMER. Populizmu „zelený“ imidž je nanič. Nato dnes nenalákate ani ministra životného prostredia! Aj ten potrebuje preferencie, teda produkčný les a nie prírodný prales. Zavďačí sa voličom skôr „národným parkoviskom“ vedľa Areálu snov, ako väčšou rozlohou reprezentatívneho národného parku. Žeby sa vzdal aspoň vysokej kubatúry úradného bavoráka? To vôbec nie!

      Pýtate sa, nebodaj, čo s tým? Nič! Takmer nič. V podmienkach smerovania „vyspelého“ sveta, ktorý dnes už všade, v Amerike, Afrike, Ázii, je „zorientovaný“ na zvyšovanie spotreby a tým aj výroby (teda aj produkcie škodlivín), je zmena orientácie zatiaľ nemožná. Čím skôr chcú všetci blahobyt. Nie blahobyt ducha, ale pôžitky tela. Počas desaťročí takáto „filozofia“ doviedla ľudstvo až k vlastnému hrobu. Dnes si tam už líha a všetko pripravuje tak, aby sa mu ležkalo čo najpohodlnejšie. Ešte by bola šanca vstať, možno aj sily by sa našli, no nesmelo by sa nimi plytvať na neustále vylepšovanie hrobky. Len aby bola honosná, hodne drahá, a aby efektne vyzeral náhrobný kameň. Ten najmä. A treba si dať záležať najmä na tom, aby sa privalil sám. Ľudstvo by malo alibi, že sa nezavalilo samé. A o to celý čas ide! Mať alibi. Ja by som aj žil ekologicky, ale pozrite: ani USA neznížia produkciu, ani hentí sa neprispôsobili stanoveným objemom skleníkových plynov. Takže poďho, Slovensko, zažalovať Európsku komisiu. A čo to vlastne chcú tí zelení? (Nemyslím tým rôznych farizejov, ktorí po príchode z Tatier domov na luxusnej limuzíne ďalej žijú svoj bežný „konzumizmus“). Zrejme nič viac, ale ani menej: Aby sme konečne dozreli! Všetci! A čím skôr! Možno je ešte šanca ?!