Takto si zauvažujem zväčša počas slnovratu alebo rovnodennosti. Takže aj pred týždňom počas jesenného slnovratu ma táto myšlienka prenasledovala. Nie v tom zmysle, že ak slnko nepretržite svieti, tak tmy v podstate niet (to iba jedna časť planéty je v tieni), lebo to je úplná samozrejmosť. Je tiež samozrejmé, že tmy niet ani vo vesmíre. Hviezdy, planéty, hmloviny alebo iné vesmírne útvary buď svietia, alebo odrážajú svetlo. Svetlo je tak prítomné v každom prípade. Čo však s takýmto poznaním vo väzbe na Bibliu, ak vieme, že Stvoriteľ stvoril Zem za 6 dní. Ak niet tmy, nemožno rozpoznať deň od noci, teda ani určiť ohraničenie dňa. Nuž to je presne ono. Stvorenie Sveta netrvalo 6 dní, teda dní v našom poňatí, čiže sa zrejme nejedná o pozemské dni. O aké dni teda ide? Je jeden „deň“ Stvoriteľa dlhý ako celá „geologická“ epocha, teda niekoľko miliónov rokov? Taká hypotéza by vysvetľovala mnoho vecí, napríklad aj to, že v dnešnej dobe prebieha „Deň šiesty“, deň ľudstva. Lebo „Adam“ (ešte vrátane Evy, princíp ženský a mužský), je ľudstvo samotné. No potom, podľa Biblie, ide o „deň posledný“. Nastane už iba „Deň siedmy“, počas ktorého si Stvoriteľ odpočinie. Nastúpi úplné prázdno, ničota v absolútnej dokonalosti. Povedané textom biblie: zostane Slovo, Slovo bude u Boha a Boh bude tým Slovom.
Hľa, ako pekne som sa rozpísal. Riadna hlúposť, čo ?! Máte pravdu, neverte ničomu, čo som tu uviedol. Je to totiž presne naopak. Niet svetla, je iba tma! Nuž a Človek je tu nato, aby do toho vniesol svetlo. Posledný (Adam) keď bude odchádzať, nech rozsvieti! Alebo aspoň zažne sviečku. Možno potom, konečne, niektorým svitne...