Áno, nie je to vtip! Ak by totiž niekto tvrdil, že Dóm sv. Martina s Novým mostom nesúvisí, mýlil by sa. Síce nie most priamo, no mostné dielo s pribudovanou trafostanicou sa o katedrálu priamo opiera a vytvára tak unikát, nenachádzajúci sa inde vo svete. Podobne štvorprúdová dopravná tepna sotva niekde svojou blízkosťou atakuje čo len vidiecky kostolík, no už vôbec nie hlavný chrám (Baziliku Minor) arcidiecézy. Veža dómu je tak už desaťročia, predovšetkým vizuálne, prvou vežou Nového mostu (predtým Mostu SNP). Dnes na druhom brehu rieky vrcholí výstavba druhej veže (Tower) v rámci kompletizácie areálu obchodného komplexu Au Park.
Možno väčšina sa zhoduje v názore, že výstavba tejto veže vo vzťahu k panoráme mesta je svinstvom, už menej presvedčivo vyznieva argumentácia (aj odborníkov), že táto budova ohrozuje pôsobivosť pylónu Nového mosta a jeho rarity, niekdajšej kaviarne Bystrica (dnes UFO). Niektorí si dokonca „pomáhajú“ takým klamstvom, akým je tvrdenie, že mostný pylón je šikmý preto, aby odklonením neohrozoval panorámu historickej časti mesta s majestátnym hradom. Nuž nielen z dôvodov logiky, ale aj jazykom „jednoduchej statiky“ treba povedať, že pylón je šikmý zo statických dôvodov. Keďže most je asymetrický, musí byť táto skutočnosť niečím „vybalancovaná“. Zjednodušene uvedené: ak by bol železobetónový blok zakotvujúci nosné oceľové laná mosta situovaný bližšie k pylónu, bol by jeho sklon iný. Iste, dá sa takéto namáhanie konštrukcie pylónu, vyplývajúce z asymetrického riešenia, kompenzovať jednak tvarom pylónu, ako aj množstvom ocele, no efektivita by bola v čudu a cena by bola neúnosne vysoká. Takže takéto „ex post“ argumenty, že tvorcovia mostu sa „pohrali“ s architektúrou mostnej konštrukcie, sú zavádzajúce a smiešne. Navyše, bol som v tom čase na Stavebnej fakulte SVŠT poslucháčom tak u prof. Jozefa Lacku (vedúci kolektívu architektonického riešenia), ako aj účastníkom prednášok na katedre drevených a oceľových konštrukcií (u prof. Harvančíka), ktorá „dala“ pre výstavbu mosta kolektív konštrukčného riešenia (pod vedením prof. Arpáda Tesára). Z týchto dôvodov musím pre objektivitu a úplnosť informácie povedať, že projekt výstavby mosta vyvolal na fakulte aj vlnu odporu, ku ktorej sa veľmi hlasno pridal napr. prof. Emil Beluš a prof. Emanuel Hruška. Isteže neprotestovali proti mostu ako inžinierskemu dielu, ktoré je v tejto kategórii jedinečným, no nedalo sa so zdravým úsudkom súhlasiť s jeho lokalizáciou. So zhubnými dôsledkami umiestnenia mosta na dopravu a obraz Podhradia sa mesto nevyrovnalo dodnes. Na rozhodujúcom rokovaní vtedajšej vlády proti výstavbe mosta v priestore Rybného námestia protestoval a zaň nehlasoval aj jeden minister, minister kultúry Miroslav Válek. Petície pamiatkarov a ďalších sympatizantov kultúrnej obce zostali v šuplíkoch straníckych sekretariátov a vysokých funkcionárov, ktorí sa videli v obraze plánovanej mohutnej socialistickej metropoly. Výsledkom bolo, že v „Meste mieru“ nezostal takmer „kameň na kameni“.
Takže áno, s výstavbou Au Park Tower sa súhlasiť nedá, no používajme pritom správne argumenty. Totiž len tie majú nádej na úspech. Zároveň treba tiež povedať, že boj proti „veži Au Parku“ bol prehratý už vtedy, keď mesto v začiatkoch odsúhlasilo výstavbu samotného obchodno-nákupného monštra Au Park „nalepeného“ na Sad Janka Kráľa. Súčasné protesty ochranárov proti výrubu „hájika“ náletových drevín sú akýmsi povinným rituálom, no skutočnosť, že sa neviedol zmysluplný boj za záchranu tohto kedysi cenného parku vtedy, keď to ešte malo zmysel, je zjavným zlyhaním všetkých, ktorým osud Bratislavy leží na srdci. Sen primátora o novom parku má dnes pre Petržalku taký význam, ako dodávka chladničiek Eskimákom. Lebo funkčné lužné lesy v oblasti Ovsišťa, Starého Hája a Zrkadlového Hája boli zničené, prípadne ich, v rámci nemalých investícií na jeho výstavbu, zlikviduje realizácia navrhovaného parku, no najmä výstavba plánovaná medzi Starým mostom, Mostom Apollo a Prístavným mostom.
