Už začiatky pojmu „trvalo udržateľný rozvoj“ sú v nedbalosti, chytráctve, až ignorantstve. Pôvodne totiž išlo o trvalo udržateľný život. Mala to byť akási „svetová doktrína“ na záchranu planéty a tým aj ľudského rodu. Tento celosvetový slogan zo Summitu Zeme v Rio de Janeiro hneď v zárodku ignorovali USA, postupne aj ďalšie krajiny. Nuž a čoskoro sa zrodil „trvalo udržateľný rozvoj“, nepodarok a paškvil. Nezmysel sám o sebe. Lebo „rozvoj“ nesie vo svojej podstate neudržateľnosť. Nielenže produkuje, no najmä spotrebúva zdroje. A tie, ako vieme, sú ohraničené. Niet teda divu, že hlásateľmi „trvalo udržateľného rozvoja“ sú najmä politici, predovšetkým však byrokrati, ktorí sa nehodlajú uskromniť. Poznáte nejakého premiéra alebo ministra, ktorý sa vzdal svojho honosného auta s vysokou spotrebou? Ani ministra životného prostredia takého niet. Avšak plno, všade vôkol, pokrytcov, ktorí „vodu kážu a víno pijú“! Hlavne však apelujú na ostatných, aby sa uskromnili. Koľko je tých, ktorí, vraj, začnú žiť ekologicky vtedy, ak začnú tí ostatní. Zdá sa, že takýto „rozvoj“ je naozaj trvalo udržateľný, no s výsledkom zhubným pre všetkých. Skôr sa fajčiari stanú nefajčiarmi, ako sa ľudia vzdajú svojho pohodlia, teda služieb a túžob mať sa ešte lepšie. Konzum ako „zlaté teľa“ sa pevne usadil na oltári spoločnosti, no zatiaľ nevidím dosť tých, ktorí by tú novodobú modlu zvanú „blahobyt“ prinútili kľačať pri našich nohách. Nezrátateľné sú však počty tých, ktorí sa k nej modlia a obetujú jej posledné zvyšky hrdosti a človečenstva. Keďže „topiaci sa aj slamky chytá“, vznikajú zúfalé pokusy šetriť planétu tým, že nebudeme päť minút svietiť. Medzitým „svätostánok“ našej kultúry, novostavba SND, minie také množstvo energie ako menšia fabrika. Hľa, aká to márnosť!
Všetci čitatelia blogu určite poznajú zo svojho okolia nepreberné množstvo „ekologického farizejstva“, spomeniem teda iba jednu vlastnú skúsenosť. Keď som pred rokmi napísal úvahu „Pokus o nelietanie“ (v už zaniknutej Národnej obrode) o nezmyselnosti plytvania pohonných hmôt a produkcie zbytočného hluku a splodín v prípade leteckých dní v Bratislave, dostalo sa mi odpovede, že tony leteckého benzínu boli zadarmo (sic!). Vraj ich sponzorsky (grátis) dal podnik Slovnaft. Že takýto „sponzoring“ platíme všetci vo vysokých cenách produktov, to už usporiadateľov málokedy zaujíma. Nezaujíma to ani organizátorov automobilových pretekov a iných atrakcií, ktoré nezmyselne odčerpávajú suroviny potrebné v budúcnosti napr. aj na to, aby traktory vôbec vyšli do polí. Lebo čoskoro nebude ani tzv. „zelenej nafty“. Koho to však dnes zaujíma?! Však, páni úradníci! V Európskej komisii, OSN, UNESCO! Kdekoľvek.
PS: Vážený pán minister životného prostredia! Napriek Vašej výzve v médiách dnes o 20.oo nesvietiť 5 minút, oznamujem, že sa nepripojím. Jednak je vtedy ešte pomerne vidno, šetrím však nie pár minút, ale po celý rok. Len tak! Mňa to aj baví. Navyše si myslím, že s výzvou prichádzate nie 5 minút pred, ale po 12-tej! A vôbec: zhasnutie sa malo časovať na poludnie. Utešene by ste si vylepšili štatistiku nesvietiacich. Aj kolegom v Bruseli by ste sa tak mohli pochváliť ?! Ešte keby ste tak dokázali na 5 minút zaistiť nesvietenie v celých železiarňach US Steel v Košiciach alebo v hlinikárni Žiar n/Hronom, to by bol „iné kafé“! Vtedy by som sa pridal. Dnes si to zrejme ani nevšimnem (a možno ani elektrárne). Jednak túto hodinu zväčša neregistrujem, lebo vtedy nezvyknem sadať k obrazovke. Asi budem písať ďalší článok. Napr. na tému: „Prečo nie je ticho v Tichej doline?“. Alebo prečo je ticho na Ministerstve životného prostredia SR v prípade vážnych ekologických problémov ? Žeby ste šetrili energiou ?!
