„ Aby som ta došiel včas, musel som opustiť dňa 24. februára Tahiti, kde som už skoro rok konal astronomické štúdiá, a prejsť súostrovím Cookovým, Novým Zélandom a Tongatabu. V deň môjho príchodu, 7. apríla, sa práve končilo obdobie dažďov a horúčava sa zmierňovala, čo uľahčilo prípravné práce. Moje prístroje boli inštalované na nízkom kopčeku vzdialenom niekoľko sto metrov od prístavu Neiafu (južná šírka 18° 39´17,5´´, západná dĺžka 173° 58´55´´)“.
M. R. Štefánik následne popisuje zostrojenie prístroja, nakoľko z pozorovateľne na Tahiti vzal iba niektoré súčiastky. Na jednom konci osemstrannej drevenej tuby umiestnil Schaerov fotoobjektív (priemeru 27 cm), na druhom konci fotokomoru. Tubu pripevnil na dvojramennú vidlicu, ktorá spočívala na murovaných pilieroch. Tie vybudoval z miestneho korálu a z cementu, ktorým sa prezieravo zásobil na Novom Zélande. Ďalej sa možno oboznámiť s podrobným popisom detailov prístroja, ktorý predstavoval celkom uspokojivú stálosť a pravidelnosť. K ďalekohľadu M. R. Štefánik pripojil mriežkový spektrograf.
O zatmení M. R. Štefánik v správe píše:
„V deň zatmenia bola obloha sprvu zaoblačená, ale čoskoro začal vietor rozháňať mraky. Nebudem popisovať zaujímavé, ale obvyklé úkazy, ktoré sa objavujú, kým je zatmenie ešte len čiastočné. Spomeniem iba veľkolepé slnečné halo zahliadnuté obláčky, ako aj čarovnú hru dúhove sfarbených oblakov, cez ktoré som obdivoval slnečný kosák, ktorý sa pomaly zmenšoval a skryl sa za clonu mračien práve vo chvíli, keď sa približoval druhý dotyk. Okolo 9 h 36 min. 40 s. zahalila náhle nebo i zem temnota a všetci pozorovatelia mali dojem, že totalita sa začala. Ale o 15 s. neskoršie sa znova na chvíľu objavil úzky srpok nezatmeného slnka. Úplné zatmenie sa teda začalo iba 5 alebo 6 sekúnd pred vopred vypočítaným časom. Náhly príval svetla nám dal tušiť, že sa približuje tretí dotyk. Ak je tento dojem správny, trvanie zatmenia neodpovedalo predvídanému času, bolo o niekoľko sekúnd kratšie.“
Pôvodným zámerom M. R. Štefánika bolo urobiť postupne sériu fotografií Slnka pri totálnom zatmení, vzhľadom na stav oblohy však v ostatnej chvíli zmenil program. Využijúc rozjasnenie počas totality obmedzil sa na fotografovanie slnečnej korony. Taktiež získal fotografie spektra korony spektrografom, ktorý bol nastavený tak, aby zachytil iba obmedzenú časť spektra.
Tieto a iné podrobnejšie údaje M. R. Štefánik publikoval v článku, ktorý (podobne ako jeho 11 ďalších článkov) vyšiel v akademickom časopise Comptes rendus, zv. 154, s. 565, z 26. februára 1912.
Prameň: Hvezdárske články Milana Štefánika, v slovenskom preklade vytlačil a vydal Ján Trnovský, Nové Mesto n/Váhom v roku 1944.
