Jej veličenstvo JESEŇ je tu. Na lúkach, v lesoch, na rovinách a úbočiach. Kým človek dumá a špekuluje, jeseň je spontánna. Stále domiešava nové farby, vymýšľa nové a nové odtiene. Akoby bez ladu a skladu vytvára ďalšie a ďalšie kompozície. A zrazu je tu nevšedná harmónia a svet je úplne iný. Vďaka výnimočnej fantázii „matky prírody“ zabúdame, že existujú pochmúrne a nepríjemné farby, pri ktorých si zväčša nespomenieme na nič pozitívne. Najprv ešte v zotrvačnosti očakávame, že podobne ako včera budú naše ulice, blízky park alebo nábrežie aj zajtra a pozajtra rovnako sivé a pochmúrne. Že nás už nič neprekvapí. Ale omyl! Prichádza zmena ...
Nuž to je presne ono! A ak dnes objavíme jednu novú farbu, zajtra môžeme očakávať ďalšie. Postupne si zvykáme na nový šatník, do ktorého sa oblieka okolitý svet. V prípade, že už včera ste spozorovali rodiacu sa pestrú paletu, ste šťastná bytosť. Potom rozdávajte ďalej pocity z nových farieb! A tí, ktorí sa bojíte odviazať svoju fantáziu, dajte jej konečne krídla. Zahoďte paletu tmavých a šedých farieb, poumývajte zašpinený štetec. Vezmite nové odtiene, nebojte sa porozlievať farby všade dookola. Prečo miešať farby iba uvážene a s rozumom, keď sa môžeme vyblázniť, rozvinúť fantáziu. Ak sa vám niečo nepozdáva, namiešajte novú farbu. A poďho! Štetcom sem a tam, tam a sem... Že ste prevrhli nádobu so žltou? Nevadí, vezmeme oranžovú alebo červenú... Že tamtá sivá je už veľmi dávno zaschnutá? Skúsme ju olúpať. Hľa, už sa pod ňou objavujú farebné plochy...
Tak len smelo do toho! Na čo a na koho ešte spoliehate? Rýchlo miešať nové farby, jeseň je tu! Nečakajte kým zas bude všetko šedé, kým jeseň celkom zovšednie...
