Pravdu povediac radšej chodím s farbou dnu a pomaľujem po výkresoch všelijaké motívy, nedá sa to však robiť dlhodobo. Natierači to majú jednoduchšie aspoň dovtedy, kým nepotrebujú vynášať. Farby, samozrejme. Aj teraz sa znovu náš úrad prestavuje, zariaďuje, maľuje, takže každý deň stretávam vo vchode maliarov donášajúcich farby. Nedávno síce niesli farby aj von, no to iba prednostovi úradu odskočili vymaľovať obývačku. Nemal by som to prezradiť, však sme viazaní mlčanlivosťou, no už to aj tak vyňuchali novinári. Je to však v poriadku, lebo obývačku používa prednosta v pracovnom čase a stretáva sa tam zásadne so sekretárkou. Avšak vždy, kým sa to neprevalí, môže za naše ministerstvo nadpráce, asociálnych záležitostí a hodiny informovať iba ministerka a hovoriť hovorkyňa. Niekedy je to naopak, čo dopadne zväčša trápne. Bežne je to však naopak. No a tie hodiny v názve úradu?! Ja si myslím, teda aj väčšina našich zamestnancov, že je to hlúposť. No podľa akéhosi štátneho jazyka je nevhodné používať termín pracovná doba, lebo ide v podstate o odpracované hodiny. Ešteže má jazyk svoj zákon, lebo inak by sme hovorili ako nám huby narástli. A tých najviac rastie na Záhorí, aj keď im tam hovoria „hríbečky“. Takže ešte zostáva vyriešiť štátnu pamäť a štátne vedomie, lebo na to ešte nie je zákon. Niektorí však hovoria, že možno už v tomto volebnom období...
Ale ako hovorím, my o ministerstve hovoriť nemôžeme. Novinári síce aj tak napíšu len čo chcú, no došlo už aj na nich. Dokonca si chceli robiť zásluhy aj na inzultácii ministerkinho psa, no bolo to úplne inak. Uspal ho nápadník dcéry, aby nevyšlo najavo, že on sa tam po nociach zdržuje. Ten nápadník, nie pes. Je totiž zamestnancom rezortu a vraj by to bol stret záujmov. Nuž čo ja viem aké má záujmy dcéra, no z prevádzky bol nakoniec vyradený pes. PES vôbec je problémom nášho smerovania, no nás teraz na úrade trápia iné veci, audity a kadejaká reforma. A ešte aj akýsi pilier sa k tomu pridružil. Nečudo, stále tu čosi v budove vŕtajú, čo asi statiku narušilo. Aspoň štruktúra našťastie funguje, lebo má novú fasádu, aj keď ktosi vtipkoval, že potemkinovskú. Ale lepšia ako žiadna, aj keď oddelenia a sekcie sa úplne pomiešali. Nuž preto teraz zdieľam kanceláriu s kolegyňou, ktorá má v referáte nekompletné rodiny, kým ja kompletnosť vybavenia detských domovov. A tak dnes ráno, keď som sa vrátil z porady, vypočul som si problémy jednej rozčúlenej a nešťastnej matky, ktorú kolegyňa pár minút predtým prijala. Snáď nebude chybou, ak bude chýbať počiatok, lebo som začul toto:
-„Prepáčte pani Národová, hovoríte to zdĺhavo, vonku sú ďalšie stránky“ –hovorí kolegyňa.
-„Pre mňa sú to existenčné veci“ –dôvodí pani v stredných rokoch. „Syn predsa potrebuje viac každým rokom, no ten chlap akoby to nechcel pochopiť. Tiež tvrdí, že syn nemá prečo chodiť do osobitnej školy. Zrejme sa mi takto odpláca za to, že som si poškodený plod nedala vziať. Keby som bola vedela, že evanjelici sú takí vlažní veriaci, tak si ho ani nevšimnem. Dokonca dnes tvrdí, že je neverec. Vraj už verí iba tomu, že nikomu sa nedá veriť. A keď si vypije, tak mi nadáva, že som špina a voš katolícka. No čo na to poviete? – zvyšovala hlas návštevníčka.
-„Chápem Vás, pani Národňová, no v prvom rade by ste sa mali dohodnúť s manželom...“
-„Nuž nie som Národňová, ale v poriadku, zvykla som si už aj na iné skomoleniny. Minule mi plynári poslali upomienku na meno „Nádorová“. Strašný je ten splynutý prepravca plynu!“
-„Zrejme myslíte SPP, no vráťme sa radšej k Vášmu manželovi a k dohode“ –radí kolegyňa.
-„Chybu som urobila už keď som dohodla na spoločnom priezvisku. A také pekné dievčenské som mala. Hlinková. Aj nejaká národná strana vraj taká bola. Teraz však toto. Vraj Národová. Údajne kvôli nejakému prechyľovaniu, ja som si totiž myslela, že sa budem volať „Národná“. No tak sa už údajne volá nejaká iná národná strana. Nuž a ten môj Národ? Aj keď nemôžem povedať, z počiatku nebol zlý, aj na dieťa prispel, no teraz nechce dať ani korunu“ -frčí baba.
-“Mne budete hovoriť“ –prerušuje ju kolegyňa. „My máme od Počiatka celý rozpočet, no tiež nemáme na Vášho syna ani korunu. Nemáme totiž na to zákon!“
-„Čo to hovoríte?!“ -zhrozí sa návštevníčka. „To snáď bude treba o synovi prijať aj zákon? Zákon o synovi Národa? To nemyslíte vážne?!“ Zdalo sa mi, že vybuchne. Nuž a ja tiež.
-„Nevzrušujte sa!“ –upokojuje ju kolegyňa. „Možno to už nebude dlho trvať, čoskoro o tom má rokovať parlament. To máte šťastie, že nemáte viacej synov, aby o každom synovi Národa sa zákon nemusel zmieňovať zvlášť, o dcére ani nehovoriac“ –dopĺňa moja spoluúradníčka.
-„Dcéru Národ nemá, pokiaľ viem. Ešte jedného syna má bokom, to mi priznal, sviniar starý. Na toho však tiež neplatí, lebo tá k......, či ako ju mám nazvať, nechce už mať s Národom nič spoločné. Nakoniec aj Národ sa vzdal toho syna. Škoda, že som to skôr nevedela. Zrejme také zvyky majú dedičné, lebo aj starý Národ, otec môjho Národa, sa vzdal syna ešte pred vojnou. Potom padol kdesi v povstaní. Bolo ich viac detí, matka nemala na ne čas, takže mladý Národ sa musel sám o seba postarať. Aj preto som si naivne myslela, že bude dobrým otcom. Teraz však na môjho syna Národ kašle. Takže aj preto som za Vami prišla sa poradiť, lebo už sama na všetko nestačím. Aspoň niečo vybavte, zariaďte, aby mi Národ prispel. Prípadne Vy dajte nejaké peniaze Národovi, z ktorých by aj syn mal nejaký osoh“ –prosíka žena.
-„Však Vám hovorím, že bez zákona to nepôjde. Musíte byť trpezlivá“ –snaží sa kolegyňa.
-„Trpezlivá, trpezlivá. Veď keby som nebola bývala trpezlivá, tak si ma Národ nevyberie. Šľak aby to trafil. A má ten zákon vôbec nejakú šancu? –vyzvedá naša návštevníčka.
-„Ťažko povedať, my sme to vo volebnom programe nemali a nie je to ani naša priorita“.
-„Tak vidíte! Skôr nejaké zákony o otcoch ustanovia a na synov sa zas nedostane. Mne sa asi niečo stane“ –hundre ďalej návštevníčka.
Naveľa sa mojej kolegyňa podarilo stránku vypoklonkovať za dvere. Možno vďaka tomu, že minulý týždeň sme sa tri dni školili, ako sa zbaviť občanov tak, aby boli spokojní. Hlavne im treba sľúbiť vždy viac, ako oni chcú alebo dokážu pýtať. Teraz len neviem, ako kolegyňa získa na svoju stranu vedenie nášho úradu, aby smer strany sa uberal aj k zákonu o otcovi, no najmä k zákonu o synovi Národa.
Hovoril som doma večer manželke čo sme dnes riešili v úrade. A ona hneď do mňa, že my luteráni a protestanti sme takí a takí. Nuž čo som mal povedať?! Áno, sme takí ........
PS: Podobnosť spomínaného Národa s Ing. Pavlom Národom zo susednej dediny je celkom náhodná. Nie je preukázaná ani spojitosť Ing. Národa s našou návštevníčkou, ani či išlo o pani Národovú z Bratislavy. Kolegyňa totiž nechcela podrobnosti povedať, pretože ide o ochranu osobných údajov. A tie môžu prezradiť len organizácie ministerstva, nie však jeho pracovníci.
