Trochu ťažký pojem. Vnímam v ňom určitú ťažobu (treba niečo NIESŤ), ale zároveň i ľahkosť tohto bremena, ktoré vyjadrujú prvé dve písmena VZ. Čo nám vlastne chýba, aby sme sa dokázali vzniesť? Čo nám chýba ku vznešenosti?
Vznešenosť je nesenie svojho „bremena“ s ľahkosťou, s gráciou, s eleganciou. Vznešenosť je sila, ktorá nám aj to najťažšie bremeno pomôže niesť, aby sme ho vôbec uniesli.
Ak sa vyhýbame ťažkostiam, ak sa nám nechce vstupovať do riešenia problémov okolo nás, pretože vnímame ich bremeno, potom sa zároveň vyhýbame sile, ktorá je v nich. Vyhýbame sa sile, ktorá má schopnosť povzniesť nás až k výšinám.
Vidíme to okolo seba v mnohých prípadoch. Neznáma právnička sa postavila proti umiestneniu skládky odpadu v blízkosti obydlí ľudí. Vnorila sa do problémov, do ktorých sa iným nechcelo. Musela použiť svoju vnútornú silu, ktorá ju vyniesla až do prezidentského paláca.
Schopnosť rozhodovať sa, považujeme za súčasť inteligencie. Ak sa nejaká entita dokáže rozhodovať, má inteligenciu. Inteligencia je však určitým druhom vnútorného rozhovoru. Je to nachádzanie riešenia danej situácie na základe stavu našej mysle. Stav našej mysle je však rôzny. Nie vždy je to čistá a nepoškvrnená nádoba, z ktorej dokáže vzísť nesmierne silný duch.
Naša vznešenosť je silou čistoty našich hodnôt. Neuvedomujeme si silu našich hodnôt. Dokážu nás povzniesť „do neba“ i ponoriť „do pekla“.
Všetko máme v sebe. Stačí sa prikloniť k hodnotám ľudskosti a náš život sa zmení.
Pavol Országh Hviezdoslav (nar. 2. februára 1849 , zomrel 8. novembra 1921 ) sa rozhodoval, ako naloží so svojim životom. Opisuje situáciu v básni „Mňa kedys zvádzal svet.“ Rozhodol sa na základe lásky k matke, lásky k rodnej reči a vypovedal to nasledovne.
Ó, mojej matky reč je krásota,
je milota, je rozkoš, láska svätá;
je, vidím, cítim, celok života,
môj pokrm dobrý, moja čaša zlatá
a moja odev, ktorej neviem ceny…
Buď požehnaný, kto sa pohodil
v tom so mnou, trvá pritom nepremenný;
buď kliaty, kto sa zaprel, odrodil…
(Úryvok z básne Mňa kedy’s zvádzal svet od P. O. Hviezdoslava)
Vznešenosť má mnoho podôb. Pozorujem mladú matku, ktorá sa s nesmiernou húževnatosťou stará o svoje dieťa. Vieme si vôbec predstaviť to ťažké bremeno 24 hodinovej starostlivosti? Niekedy nemá čas na spánok, nemá čas na seba, nemá čas sa najesť, neustále venuje svoju pozornosť dieťaťu. Zároveň ju to však robí silnou. Nachádza v sebe nesmiernu silu, ktorá ju sprevádza celým životom.
Vznešenosť je iba pojem, nič viac, iba slovo. Je za ním však život naplnený húževnatosťou, dôverou a neutíchajúcou láskou. To sú hodnoty, ktoré nás dokážu povzniesť k výšinám.
