Rozvrstvenie našej spoločnosti je po všetkých stránkach veľmi rôznorodé. Ak by sme skúmali spoločnosť z pohľadu akejkoľvek spoločenskej hodnoty, dostávame rozloženie podľa Gausovej krivky normálneho rozdelenia. Ak by som porovnával inteligenciu jednotlivých členov spoločnosti, dostávam výsledok podľa Gausovej krivky. V spoločnosti je určité množstvo mimoriadne inteligentných jedincov a rovnaké množstvo menej inteligentných. Najväčšie množstvo ľudí je určitej priemernej inteligencie.
Podobne sa môžeme pozrieť na ďalšie spoločenské (ľudské) hodnoty. Aby spoločnosť neskolabovala, musia byť jednotlivé jej hodnoty v rovnováhe. V spoločnosti je určité množstvo citlivých ľudí a určité množstvo ľudí hrubšieho sebavyjadrenia. Taktiež by sme našli rovnováhu v slušnosti a neslušnosti, v aktivite a pasivite, v odvahe a v strachu.
Ak sa pozrieme z takéhoto pohľadu na spoločnosť, zisťujeme veľmi dôležitú vlastnosť každej spoločnosti a tou je rovnováha. Ak by sa rovnováha porušila, spoločnosť by sa začala posúvať v prospech určitej hodnoty a spoločnosť by určitým spôsobom degenerovala. Ak by v spoločnosti prevládli agresívni ľudia, hrozila by vojna, ak by prevládli ľudia so strachom, spoločnosť by bola bojazlivá a jej napredovanie by takmer zastalo. Ak by v spoločnosti absentovala zdravá kultúra, spoločnosť by sa stávala necitlivou, hrubou a nevnímala by jemné problémy, kým by tieto neprerástli do hrubých a teda veľkých, ktoré neskutočným spôsobom zaťažujú napredovanie spoločnosti.
Rôznorodosť a rovnováha sú sily, ktoré neustále pôsobia proti sebe ale zároveň sa dopĺňajú a spoločne vytvárajú silu spoločnosti. V mestskom štáte Sparta, v starovekom Grécku, bola ideálom fyzická sila, bojovnosť a odvaha. V Aténach to bolo inak. Rozvíjali sa všestrannejšie, rozvíjali kultúru, ekonomiku, zdravotníctvo, šport, umenie. Atény boli úspešnejšie ako Sparta.
Uvedomenie si daného stavu vytvára priestor pre vedomejšie riadenie spoločnosti. Každá spoločnosť je veľkým organizmom, ktorý sa potrebuje vyvíjať. Ako zisťujeme, nie je to celkom jednoduché, pretože my radi abstrahujeme od niektorých ľudských hodnôt, pretože sa nám zdajú nepodstatné, dokonca takmer zbytočné. Ak neriešime dôkladne sociálne problémy, strácame súcit a dostávame sa pod tlak sociálnej bolesti. Z ľudí sa stávajú bezdomovci, plnia sa domovy dôchodcov, hospicov.
Ak spoločnosť stráca súcit, okamžite vyvstávajú problémy v zdravotníctve, v školstve, dokonca aj v armáde (šikana). Kultúra stráca svoju silu a postupne degeneruje. Strácame schopnosť rozlišovanie čo pekne je a čo nie.
Ak strácame lásku, pod tlak sa dostávajú aj inštitúcie, u ktorých by sme to vôbec nepredpokladali. Náboženské organizácie strácajú svoju silu a príťažlivosť. Kolabuje inštitút manželstva, deti sa rodia mimo priestor láskavej rodiny. Rodia sa do priestoru rozháraných, nestálych ľudských vzťahov. Otriasajú sa základy samotnej spoločnosti.
Prečo strácame rovnováhu? Prečo sa naša spoločnosť rozvíja tak roztrieštene? V poslednej dobe sa nedokážeme zhodnúť ani na základných otázkach, ktoré sužujú našu spoločnosť. Čo s tým? Ako postupovať, aby sme sa neutopili vo vnútorných konfliktoch? Potrebujeme obnoviť rovnováhu a zároveň rôznorodosť.
O čom to hovorím? Hovorím o vlastnostiach na pozadí, ktoré formujú spoločnosť a zároveň každého z nás. Sme súčasťou spoločnosti a všetko, čo píšem o spoločnosti, platí aj pre každého jej jednotlivca.
Vytvorili sme systém nenáležitých výhod. Výhody jedných hodnôt (vlastností) pred inými. Ľudia sa pýšia svojimi vlastnosťami a majú pocit určitej výlučnosti pred ostatnými a nárokujú si preto výhody. Nevnímajú dôležitosť rovnováhy, nevnímajú rovnakú dôležitosť všetkých členov a všetkých vlastností spoločnosti. U jednotlivca sa to prejaví vyhranením sa niektorej získanej hodnoty a jej presadením sa voči ostatným hodnotám. Ak si myslím, že moje vzdelanie je hodnota, vďaka ktorej mi prislúchajú vyššie výhody pred ostatnými, porušujem rovnováhu. V konečnom dôsledku to má vplyv na moje zdravie, psychiku a postupnej degenerácii nádherného organizmu človeka. Ak presadzujem túto hodnotu v spoločnosti, vytváram veľkú nerovnováhu v rámci organizmu samotnej spoločnosti. Niektorí jedinci sú považovaní za dôležitejších a iní za menej dôležitých. Väzby medzi jednotlivými členmi spoločnosti sa oslabujú a spoločnosti hrozí zánik.
Niektorí ľudia dosahujú tvorivý úspech. Dokážu vytvoriť piesne, ktorými očaria svojich poslucháčov. Zároveň požadujú za svoju výnimočnosť (tvorivosť v hudbe) finančnú odmenu. Za každé prehratie piesne na celom svete, žiadajú poplatok. Svoju tvorivosť neponúkli svetu, ale ju predávajú.
Musíme uznať, že dosiahnutie vzdelania, umeleckej tvorivosti, obratnosti a sily v športe, dosiahnutie úspechov v podnikaní, úspechov v politike, si zaslúži úctu. Vzdelanie, múdrosť, tvorivosť, inteligencia, výrečnosť, nezakladá nárok na nenáležitú výhodu. Všetci ľudia sme si rovní! Aj keď nie rovnakí. Tieto hodnoty iba ukladajú vyššiu zodpovednosť pre vzdelaných, múdrych, inteligentných, tvorivých. Vyššia zodpovednosť umožňuje akceleráciu vývoja ich osobnosti. To je časť odmeny, ktorú dostávajú. Ak požadujem za svoje duševné schopnosti nenáležité odmeny, popieram svoje dosiahnuté hodnoty. Oni sa aj pomerne rýchlo strácajú. (Jedno hitové hudobné skupiny, úspech a pád politikov, dynamika, ktorá nás vynesie do výšok a vzápätí zrazí k zemi.)
Akákoľvek nenáležitá výhoda jedinca prináša nerovnováhu spoločnosti. Môže jestvovať zdravý organizmus, v ktorom majú niektoré bunky výhody pred inými bunkami? Som presvedčený, že nie. Nemôžeme odopierať výhody jednotlivým skupinám obyvateľstva, nemôžeme zvýhodňovať akúkoľvek „hodnotu“ pred hodnotou inou. Poškodzujeme organizmus spoločnosti. Ako postupuje zdravý organizmus spoločnosti v riešení zdravia svojho „tela“? Snaží sa uzdraviť ho. Venuje pozornosť časti obyvateľstva, ktoré potrebuje pomôcť. Silnejší, múdrejší, tvorivejší, duchovne vnímavejší pomáhajú slabším a tým, ktorí to potrebujú. Niet iného riešenia.
Zdravá spoločnosť dáva dostatok pozornosti každému svojmu členovi. Pozornosť je ako voda pre živé rastliny. Ľudia bez domova potrebujú pozornosť, potrebujú poznanie, že stále ich niekto potrebuje. Rómske obyvateľstvo potrebuje urgentne „poslov nádeje“ - učiteľov, kňazov, dobrovoľníkov starajúcich sa o náplň činnosti detí, ale aj dospelých. V našej krajine je mnoho takých, ktorí nie sú Rómovia a napriek tomu potrebujú rovnakú starostlivosť. Sú duchovné deti našej spoločnosti. Potrebujeme ich učiť, niekedy úplným základom spoločenskej kultúry. Podporiť v nich talent, dať im úctu a dôveru. Nestačí vyčleniť peniaze na rozvoj týchto komunít. Peniaze neriešia v tejto oblasti takmer nič.
Rôznorodosť je tiež veľmi dôležitou hodnotou v živote spoločnosti a tiež človeka. Pestrosť kultúr, pestrosť názorov, človek obalený nádherne prežitými skúsenosťami, ktoré v ňom vyvolávajú pokoj, sebavedomie a napriek rôznorodosti i jednotu. Ľudská civilizácia je schopná zjednotenia. Koniec koncov nám ani nič iné nezostáva, ak chceme pochopiť a zvládnuť klimatické zmeny a pandémie, ktoré môžu byť globálneho charakteru. V tejto oblasti platí to, čo som napísal o pomoci slabším. Skúsenejšie krajiny s vyvinutou spoločenskou kultúrou sú tými, ktorí ukazujú smer a spôsob riešenia spoločenských problémov ostatným krajinám. Každá jedna spoločnosť má niečo výnimočné, čo dosiahla vo svojej snahe prežiť. Vieme sa poučiť, vieme sa obohatiť skúsenosťami.
Text má názov „Získavanie nenáležitej výhody“. Možno by sa mohol volať „Spojenie sa, za účelom rýchlejšieho pokroku“. Vytvorenie spoločného plánu, ktorý by mohol posunúť našu spoločnosť a tým i našu civilizáciu bližšie k chápaniu rozvoja spoločnosti ako organizmu. K pochopeniu jednoduchej myšlienky, že žiadny organizmus nie je v plnej kondícii, ak niektoré jeho bunky sú choré, zaostalé, neduživé.
O spôsobe života živých organizmov, medzi ktoré patria i ľudské spoločnosti, ba sa dalo písať veľmi veľa. Už iba poznanie, že sme organizmus, nás privádza k inému pohľadu na skutočnosť, k inému pohľadu na spôsob riadenia a tiež komunikácie vo vnútri organizmu spoločnosti. Každému je jasné, že žiadne násilie tu nemá miesto. Taktiež je jasné, že lásku, ktorú dostávame v rodine od rodičov, by mal vnímať každý jedinec i od spoločnosti. Toto je smer. Spôsobov vykonania týchto myšlienok je nesmierne veľa. Pokojný prechod od „živočíšneho“ vzorca života spoločnosti, v ktorom silnejší víťazí a užíva svoje výhody, k vzorcu láskavej spoločnosti, ktorá uznáva každého jednotlivca a dáva mu príležitosť, podporuje jeho konanie. Vytvára tvorivý priestor pre celú spoločnosť. Vytvára dostatok možností pre cezhraničnú spoluprácu – integráciu.
