O marketingovej strategie slovenskeho turismu napisem na priklade Polska, lebo je to pre mna najblizsi pripad. Ked si polsky host navstivi Narodny stanok Slovenskej Republiky na akymkolvek turistickym veltrhu v Polsku, vzdy uvidi tam toiste. Slovensko = hory, lyze, bryndzove halusky, goralska hudba a aquaparky pri polskych hraniciach. Prave toto a nic ine – Slovensko sa tak prezentuje ako sice simpaticky, avsak uplne provincijny, vidiecky stat, kde okrem hor a dedinskej kultury neni nic zaujimave.
Na prvy pohlad neni nic zle na tom, ze statna Slovenska agentura pre cestovny ruch propaguje prave hory – ved toto je ten najvyznamnejsi slovensky produkt. Problem je v tom, ze Poliaci aj bez toho uplne dobre vedia, ze v prihranicnych s Polskom oblastiach slovenskych Tatier, Spisa, Liptova a Oravy su zaujimave hory, hrady a termalne kupaliska. Vacsina Poliakov uz tieto prihranicne regiony Severneho Slovenska pozna lepsie, ako bezny obyvatel Bratislavy – a to este s cias, ked sa tam jazdilo na lacne nakupy a pivo. „Slovenske hory? Nie, dakujem. Uz som tam bol stokrat a dokonca teraz je to take predrazene, ze uz radsej si dam cestu do rakuskych Alp“ – mysli si vela Poliakov, pre ktorych Slovensko = iba Poprad a okolie.
Avsak ti Poliaci, ktorym sa zda, ze Slovensko uz poznaju uplne dobre, este neboli v Bratislave, Kosicach, Nitre, Trencine a v Banskobystrickom kraji. Jednoducho si myslia, ze tam nic neni. Treba tiez spomenut, ze stale vacsina Poliakov ani netusi, ze na Slovensku je dobre vino, ze su take skvele vinohradnicke tradicie. Slovensko je pre Poliakov skor pivna krajina a vsetci su neprijemne prekvapeni, ako sa za posledne roky znizila kvalita slovenskeho piva – na rozdiel od Ceska nenajdes tu uz male pivovary ani tradicne pivo (napriklad psenicne).
Preto ak chceme presviedcit Poliakov, aby cestovali na Slovensko, tak skor mali by sme propagovat tieto juznejsie oblasti, ktore su pre Poliakov uplne nezname. A to najma mali by sme sa pokusit, aby zmenit image Slovenska ako jednej velkej dediny a ukazat zahranicnym turistom aj skvele slovenske mesta: najma Bratislavu, Kosice a Nitru.
Avsak je tu jeden problem. A vola sa on – politika. Mame tu dve odlisne koncepcie: bud nadviazeme na multikulturne tradicie Uhorska a Rakusko-Uhorska so skvelymy turistickymy produktamy (multikulturna Bratislava, Schoene Naci, Maria Teresa, Kosice, Nitra, hrady), alebo budeme odmietat vsetko, co uhorske a nadviazeme iba na „ciste slovenske ludove tradicie“. Cize na hory a dediny.
Zatial v marketingovej politike statu prevlada tato druha koncepcia. O Bratislave a Marii Terese prilis nehovorime, lebo by sme museli spomenut aj o Madaroch a Rakusanoch. Tak zostaju len tieto bryndzove halusky a slovenske ludove piesnicky, ktore pre Poliakov su vsetke rovnake a uplne nezaujimave.
Nechcem, aby to zaznelo tak, ze sa miesam do vnutropolitickych slovenskych udalosti – som cudzinec a neni to moja vec. Hovorim iba o marketingu a o tom, co sa dobre predava na polskom trhu, ktory poznam dost dobre. V dotycnom pripade hory a ludova kultura posobia uz prilis archaicky – toto bol na turistickom trhu hit v 90-tych rokoch a teraz Poliaci by chceli zazit na Slovensku nieco uplne ine, spoznat tuto blizku, znamu-neznamu krajinu od uplne inej strany. A ked presvedcime Poliakov, ze oplati sa raz vybrat do Bratislavy alebo Nitry, vyuziju to aj hotelieri a restauratori v horach: takmer kazdy sa tam po ceste zastavi na obed, a niektori aj prenocuju. Nove turisticke produkty a nove zazitky, zburenie stereotipu Slovenska ako sedliackej krajiny – toto je na moj pohlad hlavna uloha, ktorou by sa mala zaujat statna agentura pre cestovny ruch v najblizsich rokoch.
---
Pozri si aj:
