Moj zaujem o Slovensko sa zacal v detskych rokoch. Pretoze pochadzam s Krakova a mam rodinu v Zakopanem, Slovensko bolo pre mna prvym kontaktom zo zahraniciem. A bolo to na zlame 80-tych a 90-tych rokov, ked cestovanie za hranicu nie bola obycajna vec.
Pamatam, ak som bol prvykrat v Tatranskej Lomnicy a Starom Smokovcu a bol to pre mna iny, akysi lepsi svet. Lepsie cesty ako v Polsku, poriadok, a este prvykrat som tam uvidel bankomat - v Polsku este take novinky nie boli. Pre nas, Poliakov s Juhu, Slovensko bolo takou lepsou alternativou polskych hor. Slovenske Tatry, Spis a Liptov boli nielen kvalitnejsie (lepsia infrastruktura, vacsi poriadok a cistota, lepsie sluzby, najma co sa tyka lyziarskych vlekov), ale aj lacnejsie ako polskie hory. Neskor sa na Slovensko chodilo kvoli lacnemu a kvalitnemu pivu - ked estie slovenske pivo bolo nieco vynimocne a kazdy v Polsku povazoval Zlateho Bazanta alebo Smadneho Mnicha za nieco super.
Takmier kazdy Poliak, ked povie "Slovensko", tak urcite nie mysli tym Bratislavu, Zilinu, Bansku Bystricu ani Kosice, ale iba Oravu, Tatry, Spis, Kysuce a Liptov (no, estie aj Saris, Zemplin a Slovesky Raj). Poprad je pre Poliakov nieco ako hlavne mesto Slovenska :) - tohto neskutocneho Slovenska, ktore v povedomi Poliakov konci niekde na Nizkych Tatrach, Velkej Fatre a Slovenskom Raju. Tak som vsimal Slovensko aj ja. Vzdy sa jazdilo iba do prihranicnych okresov Slovenska, a ak sme boli v Poprade, Liptovskom Mikulasu a Ruzomberku, tak pre nas to uz bolo "daleko vnutri krajiny". O tom, aby ist niekde do Bratislavy, Trencina, Nitry ci Kosic, nikto ani nie tusil. Pamatam, ak si v licei robili sme plany ist na vylet do Kosic, ale zdalo sa nam to uplne daleko, o Bratislave ani ne hovoriac.
Pre nas, juhopoliakov, Slovensko bolo tada taka stiastna rozpravkova krajina, s pokojnymi ludmi a velmi nizkymy cenmi. Pamatam, ak na Slovensku pivo (pre nas kvalitne na rozdiel od polskych) stalo iba 10 - 12 korun, a v Polsku 25 korun. Palenka na Slovensku bola za 100 korun, a v Polsku za 300. Takisto za 120 korun mozna bolo na Slovensku zjest dobry obed, ked v Polsku to by stalo niekde 200 korun. Radi sme kupovali na Slovensku aj sladkosti (kultove Lentilky a banany v cokolade), med (trikrat lacnejsi ako u nas), horcicu. Bezne tovary a sluzby zase boli lacniejsie tak o 15-20%, vratane listkov na autobusy a vlaky. Slovensko bolo preto oblubenou destinaciou nie iba obyvatelov Malopolska (cize toho regionu, kde je Krakov a Zakopane), to bol absolutny hit.
Snaha naucit sa slovencinu vypukla u mna asi v 2004 roku po tom, ako som sa naucil ukrajincinu. Nie mam rad anglictinu, a preto som rozhodol, ze sa sustredim na stredoeuropskych jazykoch, ktore nie su tak popularne a preto sa vyplati ich vediet. Ved spolupraca Polska so svojimi juhovychodnymi susedmi: Ukrajinou a Slovenskom ma velky potencial, a na polskom trhu prace chybaju ludia, ktori vedia jazyky tychto statov. Tak preco nie mam sa takim odbornikom na Ukrajinu a Slovensko stat aj ja?
Koniecne som vo Februare 2010 nasiel aj pracu v Bratislave - som marketingovy zastupca v Hotelu Plus (www.hotelyplus.sk), kde sa venujem propagacii hotela a mesta Bratislavy na polskom a ukrajinskom trhu. O tom, aky bol moj dojem s Bratislavy v prych miesiacoch pobytu a cim sa lisi Bratislava od Krakova, napisem v nasledujucom prispevku.
