Keby to dopadlo inac
Ako vieme, Rakusko po rozdeleniu monarchie celilo obrovskej krize, ktorej nasledkom bol autoritarizmus a potom anschluss. Pritom pripadny vznik Rakusko-Slovenska nebol taky neuveritelny. Habsbursky dvor do posledneho momentu hladal moznost zachovania Rakusko-Uhorska prinajmensom v obmedzenej podobe a keby sa Slovaci neobratili na spolupracu s Cechmi, mozno by to dopadlo vytvorenim spolecneho statu s juhozapadnym susedom.
Pre Slovakov take riesenie bolo by naozaj ovela lepsie, nez pokracovanie v Uhorskom state, ktory sa coraz viac menil na monoetnicke Madarsko. Rakusania boli ovela tolerantnejsi voci nenemeckym narodnostiam, nez Madari voci svojim mensinam. Preto Poliaci dodnes dobre spominaju Franciska Jozefa a tuzia po casoch CK Rakusko-Uhorska, podobne ako aj Ukrajinci s Halici. Preto mozeme pripustit, ze keby povojnove usporiadanie dopadlo inac a namiesto Ceskoslovenska vznikol by spolocny stat Rakusanov a Slovakov, Slovensko zazilo by siroku autonomiu a narodny rozvoj. Ved vztahy medzi Slovakmi a Rakusanmi nikdy neboli zle, a dneska su mimoriadne priatelske (na rozdiel od problemnych cesko-rakuskych vztahov).
Perspektivy slovensko-rakuskej spoluprace
Viacero citatelov moze mi tuto historicku reviziu vycitat – uz vidim pred ocami tieto negativne komentare… Avsak tymto dost provokativnym uvodom chcel by som priputat pozornost do otazky slovensko-rakuskych vztachov, ktore su sice priatelske, ale zaroven aj nedost intensivne na politickej urovni. V slovenskej tlaci takmer neexistuju clanku o politickom diani v Rakusku, takmer ziaden Slovak, ktory inac casto cestuje do Rakuska, nevedel by povedat ani meno rakuskeho kanclera a prezidenta. Toiste existuje na opacnej strane: rakuska tlac viac sa zaobera Ceskom, Ruskom, Madarskom alebo Balkanom nez susednym Slovenskom – a to napriek tomu, ze Bratislava je iba kusok od Viedne.
Myslim, ze velky potencial slovensko-rakuskej spoluprace je uz v tom, ze hlavne mesta oboch statov su vzdialene iba 60 km od sebe. Hovori sa aj o vytvoreniu spolocnej viedensko-bratislavskej metropoly a myslim, ze za 10 rokov to uz bude realita. Urcite pomohly by v tomu rychlejsie zeleznicne spojenia: keby vytvorit medzi tymito mestamy rychlostnu trat, po ktorej vlaky mozu ist 160 km/h, tak bude mozne cestovat s centra Bratislavy do centra Viedne za 20-30 minut. A to uz davalo by velky priestor na vzajemnu integraciu v style: byvam v Bratislave – pracujem vo Viedni a opacne.
Takato spolocna metropola ma potencial pre to, aby odohrat ovela vacsiu rolu nielen v Strednej Europe, ale v EU a vo svete. Mozno, daloby sa postavit otazku, ci v buducnosti Vieden-Bratislava ne bolaby lepsim hlavnym mestom Europskej Unie, nez Bruksela a Strassburg? Nato, aby dunajska metropola vystriedala Brukselu, nikdy nebude suhlasu, ale mozno daloby sa tu lokovat niektore dolezite institucie?
Na koniec, myslim si, ze Rakusko-Slovensko ako koalicia dvoch tesne spolupracujucich statov zo spolocnou Dunajskou metropolou Vieden-Bratislava mali by prijimat ovela viac spolocnych iniciatyv. Napriklad tych, ktore suvisia s centralnoeuropskou spolupracou (Regionalne partnerstvo, Rakusko ako plny clen Vysehradskej skupiny), s politikou EU voci Balkanu, Ukrajiny, Moldavska. Ja tu vidim obrovsku perspektivu pre spolupracu a dufam, ze raz takato spolupraca bude samozrejmostou.
Ak vas zaujal tento clanok, pozrite si moj portal o Strednej Europe – www.porteuropa.eu/sk
