Ked sa pisal rok 1989 a odohrala sa transformacia, mal som iba 8 rokov. Avsak tuto zaujimavu dekadu 1989 – 1998 pamatam velmi dobre. V Polsku sa vyskytol „divoky kapitalizmus“: vela ludi zacinalo podnikat, hlavne predavajuc na trhoviskach privezene zo zahranicia tovary.
Ale tito kapitalisticki obchodnici neboli prvi. Este predtym, za komunizmu, vsade sa dalo stretnut cinkciarzy, cize obchodnikov s menou (hlavne dolar a nemecka marka). Choci som bol vtedy maly chlopec, velmi dobre pamatam tento spolocensky jav: obmena meny u cinkciarzy, ktori boli bohati a ktoremy zaroven vsetci pohrdali. A potom vylet do Pewex-u, cize do luxusneho obchodu, kde sa dalo kupit vsetko, ale iba za dolary, dolarove bony a nemecke marky. Taka oaza kapitalizmu v mori komunistickej krizy a prazdnych policiek (a u nas, na rozdiel od Slovenska, nedalo sa kupit absolutne nic – tento dojem s prazdnych obchodov pamatam si velmi dobre).
A potom, v tychto 90-tych rokoch, zacal sa aj iny druh divokeho podnikania. Boli to rozlicne financne piramidy, MLM marketing (hlavne kosmetiky), dovoz starych aut zo zahranicia (Nemecko, Svajciarsko) a rozlicni predajcovia – obchodni zastupcovia, ktori chodili od domova do domova a predavali vselijaky, ako by sme to povedali, szajs.
Vo vacsine pripadov tito drobni „podnikatelia“ sice boli spekulanti – my by sme povedali „cwaniaki“. Ked niekoho zamestnavali, tak za najnizsiu mzdu, a najradsej uplne nacierno. Vela tychto zbohatlikov ziskalo potom vysoku poziciu vdaka korupcie a podvodom, najma danovym. Niektori mali priame kontakty s gangsterskym podsvetim – tak bolo najma v malych mesteckach, kde policajti, biznismeni a lokalni bossovia sedeli vecer v jednej krcme a obchod sa krutil. Pamatam to dobre – po polsky sa powie „ręka rękę myje“, cize kazdy ma nejaky zaujem v tom, aby sa s tymito podvodmi a korupciou nic nerobilo.
Avsak ci da sa povedat, aby Poliaci ako celok boli „spekulanti a dobri obchodnici“? Ze by to bola nasa narodna crta? Urcite nie. Ved prevazna vacsina obyvatelstva tymito obchodnikmi pohrdala, aj ked od nich nakupovala na trhoch. A plati to nielen o podvodnikoch, ale aj o tychto slusnych obchodnikoch, ktori tazko pracovali a nemali nic spolocne so „cwaniakami“.
Pamatam si dobre, ze v 90-tych rokoch nikto v mojej rodine (az na jednu vynimku) by neisiel do zahranicia s tovarom alebo by nepracoval ako obchodny zastupca. Jednoduho bola by to hanba. Obchodovanie a marketing boly velmi nemodne profesie a vsetci ti vzdelani ludia, ktori boli nuteni za venovat obchodu, sa tomu hanbili a nehovorili o tom znanym – aj ked nebol na to dovod. Obchodovanie sa vacsine Poliakov pozdavalo byt niecim niecistym, co lezi iba nedaleko od prostitucii – aj preto sa k obchodu pustali skutocne vselijake „tmave persony“, bez ambicie, bez vzdelania a kultury, ktori nemali taketo vyhrady. A hovorim to ja, ktory sa teraz venujem vlastne marketingu aj obchodu, namiesto toho, aby som bol „slusnym lekarom, pravnikom alebo architektom“, co su v Polsku akoze prestizne profesie - na rozdiel od vsetkeho, co spojene z obchodom.
Ale vratme sa este k tymto obchodnikom. Ak som uz spomenul, vzdelani ludia si radsej nechali pracovat za blbe peniaze ako ucitel alebo uradnik, nez sa pustit do obchodovania. A preto prvi polski „biznismeni“ posobili naozaj cudne. V Polsku sme ich volali „fura, skóra i komóra“, a to kvoli tomu, ze taki clovek konecne musil jazdit autom a nikdy hromadnou dopravou (fura), nosit kozenu bundu (skóra) a vsetkym davat najavo, ze ma mobilny telefon (komóra, citaj komura, vtedy telefony boli velke a velmi drahe). A este typickou crtou takeho obchodnika boli biele ponozky k obleku aj velky zlaty retaz na krku. K tomu – hlucna hudba „disco polo“, ktorej normalny clovek by nepocuval a vela inych crt, ktore nasi skveli reziserovia vysmievali v kultovych polskych filmach s tejto doby („Chłopaki nie płaczą“, „Poranek kojota“, „Młode wilki“, „Kiler“ a ine).
Ako sme vtedy zavidieli vam Slovakom, ze u vas toho sedliactva – zbohatlictva je ovela menej! Aj ked to nebola uplne pravda. Aj preto Poliaci tak radi jazdili na dovolenku do Slovenskych Tatier, lebo v Zakopanom bolo prilis vela takych sedliackych „biznismenov“, ktori iba pozerali na to, aby co rychlejsie zbohatnut a zodriet s turistov „dutki“ (po goralsky – peniaze).
Cize vysledok je takyto – neda sa povedat, ze Poliaci ako narod su spekulanti, naopak, prevazna vacsina Poliakov nema takychto ludi rada, aj ked medzi nimi je vela slusnych obchodnikov. A ked sa vas kontakt s Poliakmi obmedzil iba ludmi, ktori sem prisli na obchod, to musite vediet, ze tito ludia boli v Polsku v mensine a museli u nas celit negativnym stereotipom. „Si obchodnik, chodis za tovarom na Slovensko a do Jugoslavie? Tak urcite si nejaky zlodej a ja nechcem ta poznat“ – takto to vsetko posobilo. Aj teraz je „obchod“ akoze zakazane slovo a preto Poliaci urobia vsetko, aby ich pracovne miesto sa nevolalo „obchodny zastupca“, ale napriklad „marketingovy manager“. Aj ja mam s tom problem, ked chcem prostrednictvom svojho portalu nieco predat a na tom zarobit, lebo pre mojich spoluobcanov plati predsudok, ze slusni, vzdelani ludia sa obchodom a prostituciou nezaoberaju, akokolvek smiesne by to nevyzeralo.
---
Pozri si aj:
