Juraj Lörinc
Neteleportovaný muž
Po Mužovi z Vysokého zámku mi Philip K. Dick poskytol príbeh ďalšieho muža. Bola to taká jednohubka, v rannom trolejbuse som ju vzal z tácky a večer počas kúpania (nie môjho) som ju dorazil.
Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Po Mužovi z Vysokého zámku mi Philip K. Dick poskytol príbeh ďalšieho muža. Bola to taká jednohubka, v rannom trolejbuse som ju vzal z tácky a večer počas kúpania (nie môjho) som ju dorazil.
Kniha rakúskeho spisovateľa Dietmara Griesera o niektorých zaujímavostiach Slovenska bola v roku 2009 u našich západných susedov bestsellerom. Síce v kategórii náučnej literatúry, takže úplné predajné rekordy asi netrhala, ale aj tak mohla byť celkom dobrou reklamou pre naše mladé samostatné Slovensko.
Tretia a posledná kniha zo série Kroník západného pobrežia nasleduje po Daroch a Hlasoch. Pri spätnom pohľade by som povedal, že bola najkomplexnejšia a najzaujímavejšia. Možno je to tým, že dej predchádzajúcich dvoch sa až na drobné odbočky odohrával na tom istom mieste. Sily používajú iný klasický spôsob vystavania fantasy príbehu - putovanie hlavného hrdinu.
V mojej rubrike Knihy som písal už o viac než 300 knihách. Aj ja sám som už na mnohé zabudol, nieto, aby som ešte vedel len tak nájsť svoje staré zápisy o dojmoch - bez trochu zanietenejšieho googlenia. A pritom sa moji známi relatívne často pýtajú, ako tamto, ako toto, čo odporučíš...
Otvorene sa priznávam, že knihu s týmto názvom som si v knižnici požičal kvôli obalu. Hovorí sa, že obal predáva a platí to hádam vo všetkých oblastiach obchodu. Lenže ja som si ju nekúpil, len požičal na prečítanie. A zvyčajne sa rozhodujem skôr podľa vnútra, z obalu si všímam len meno autora a názov. Tie ostatne neboli na zahodenie ani v tomto prípade - Janovic, Lasica, Vilikovský, Ormandík: Tri lásky. Brali by ste? A brali by ste, keby ste vedeli, aký úžasný depresívny ormandíkovský je obal? Ja áno.
Už je to veľmi dávno, čo som písal o nejakej nebeletristickej knihe. Čítam ich, ale zvyčajne ich neprepieram v blogu. Viete, siahnem do príručnej knižnice a zahĺbim sa do niektorej kapitoly. Po čase ju odložím. Temer nikdy ich nečítam od začiatku do konca. Brožúra Jak prokouknout lež a odhalit pravdu od Jacka Nashera je v tomto smere výnimkou. Veľkú časť z nej som prečítal zaradom v čakárni u lekára, už nebol problém ju doraziť.
Čeština v titulku naznačuje, že v tomto článku nepôjde o sťažnosť alebo reklamu na nejakú slovenskú firmu. A čo by som písal o nejakej českej firme? Nie, je to niečo úplne iné. Je to názov knihy od Larryho Correiu, ktorá sa zaoberá lovením monštier. Nejde o žiadne poľovačky, kde lovec len počká a odbachne si zakúpený kus. Je to vojna, v ktorej vláda platí za dokázateľne zlikvidované kusy.
Vchádzame do ďalšej knihy, ktorú som prečítal. Volá sa rovnako ako tento článok. Je z neho zrejmé, že som ju čítal v češtine. Ale vôbec nie je jasné, o čom je kniha samotná. Tipnete si teda?
Väčšina kníh, ktoré čítavam, nemá s mojou realitou veľa spoločného. Iste, vždy sa nájdu myšlienky, ktoré možno preniesť zo sci-fi do pozemskej reality Slovenska 21. storočia. Sex a city sú v ženských románoch, aj v mojom živote. Náučná literatúra mi prináša poučenie, ktoré možno niekedy skutočne využijem. Ale väčšinou ide len o zlomok toho, čo si v knihe prečítam. No Deník zoufalého otce od Sama Holdena sa podobala našej realite oveľa viac než je bežné. Normálna niekoľko-sigma výnimočná udalosť.
Druhá kniha zo série Kroník západného pobrežia bola o čosi pozitívnejšia ako prvý diel Dary. Pozitívnejšia v tom zmysle, že príbeh bol menej temný, aj keď ide opäť o veľa strádania.
Veľa čítam. Detektívne romány patria k mojim obľúbeným žánrom. Dominik Dán už od roku 2005 vydal viac ako tucet detektívnych románov. Vraj sú celkom dobré. A predsa, predsa, predsa som od neho zatiaľ nič nečítal. Možno to bude tým, že sa akosi inštinktívne vyhýbam práve populárnym novinkám, dostávam sa ku nim len veľmi výnimočne. Až keď mi ich niekto strčí pod nos alebo aspoň do ruky.
Ďalekosiahlo písať o zameraní, obsahu alebo štýle Haileyho kníh by dnes bolo nosením dreva do lesa. Drevo nenosím, okrem polienok na podpaľovanie v kachliach. Navyše už som o dvoch z nich v blogu písal, takže tieto charakteristiky si môžete prezrieť buď v zápise o Detektívovi alebo o Letisku. Ale predsa mám niečo, čo je hodné tohto zápisu - a nebude to krátke.
Rasťo Piško. Hačava (prejdená ostnatým drôtom). Fotografia pohraničníka so služobným nemeckým ovčiakom (labky má prejdené druhým ostnatým drôtom). Spomienky péesáka. (A meno vydavateľstva.) Toto všetko je na prednej strane knihy, ktorá mi vošla do ruky z police s novými prírastkami v knižnici. Ak som podľa prvých dvoch slov očakával samý humor, prípadne humor pokleslého charakteru... neviem, prečo som použil slovíčko "Ak", taký humor som prosto očakával. Ale silne som sa mýlil. No výberom knihy na čítanie som nepochybil.
Už niekoľkokrát mi v diskusiách pod článkami o sci-fi knihách odporúčali Philipa K. Dicka. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu ostával v skupine spisovateľov, ktorých diela som zaručene nečítal. To sa práve zmenilo, Muž z Vysokého zámku je jeho dieťaťom.
V auguste 2008 robil Karol Sudor rozhovor so Zuzanou Wienk. V jeho rámci bola taká malá súťaž, akože či sme pozorne čítali. Zhodou okolností som v nej vyhral obed so Zuzanou, ktorý prebehol krátko nato.
Dve knihy v jednej. Jedna je gangsterkou z New Yorku. Druhá je krutým príbehom lekára, ktorý sa z priateľa niekoľkých Židov (stredná škola) stal stürmbannführerom SS (17 rokov po). Spojené sú začiatkom a naznačeným záverom, ale s ním to nebude také jednoduché. Dve knihy v jednej a predsa len polovica.
Tentoraz som sa rozhodol nepitvať každú z trojice kníh osobitne, žiadna ma nezaujala až tak veľmi, že by sa mi do toho chcelo. Teda ani v pozitívnom, ani v negatívnom zmysle. Globálne to ale bolo v pohode. Terry Pratchett: Lehké fantastično Ursula K. Le Guin: Dary (Kroniky západného pobrežia) Roald Dahl: Aj jahňa môže zabiť
Do tretice všetkého dobrého? Možno ste čítali predchádzajúce dva romány Jozefa Kariku V tieni mafie* a V tieni mafie II* rovnako, ako som ich čítal ja a tiež som o nich niečo napísal, o prvom i o druhom. Nepriateľ štátu je tretím pokračovaním príbehu ružomberského primátora Michala Harvana. Aby som pravdu povedal, do tretice všetkého dobrého aj nie.
K vínnym muškám mám osobitný vzťah. Kedysi znamenali zvyšky ovocia v dlhšie nevysypanom koši na internáte. Už nejakú dobu mám v rodine vinára, takže sú pre mňa synonymom práce s vínom. Čerstvý mušt, ležiace pomleté červené alebo druhák, všetko jedno, vínnym muškám sa v otvorenej prešovni nedá vyhnúť. Je to lepšie než intrák. A práve dnes získali pre mňa zatiaľ najlepší význam. Kniha od ženy určená skôr pre ženy, ktorú nemám problém pochváliť.
I keď meno z titulku evokuje vo väčšine populácie politický kontext, v prípade knihy Skok a kuk ide o beletriu, i keď v niektorých prípadoch dosť politickú. Každopádne táto zbierka poviedok ma od začiatku zaujala tak, že som tento zápis začal písať ešte pred dočítaním. To preto, aby som radšej na nič podstatné nezabudol.